Blue Eyes

#1

„Lili môžeš mi povedať kde do čerta zas si?“
Ako obvykle zas nestíham a Leovi to začína celkom dosť liezť na nervy.
„Už si obúvam tenisky a utekám za tebou neboj sa všetko stihneme.!“
Vždy takto vyvádza keď chodíme do kostola lenže dnes sme mali katechézu čiže sme tam museli byť na čas. Áno chodím na birmovku.Mám žiaľ len 15 rokov. Chcem už vypadnúť z tohto zasraného mesta a vidím sa už na strednej,čakajú ma ešte prímačky a monitor. Do kostola mám prikázané chodiť.Okej možno sa nesprávam ako správny kresťan ale čo nespravíte pre rodinu. Prišla som dole za Leom a Mateom objala som ich a mohli sme vyraziť. Cestou sme si zapálili a počúvala som ako si zas zo mňa robia srandu že nikdy neviem prísť na čas.
Prišli sme pred kostol,vypli sme si zvonenie a začali sme si hľadať miesto. Keď sme sa konečne usadili prišiel ten osudný zvon,ktorý nam oznamoval že už nieje cesty von a niet kam újsť.
Čas plynul strašne pomaly,myslela som si že tam od nudy zomriem.
Pozerala som sa na Lea keď sa zrazu začal zdraviť s nejakým chalanom. Mal blond vlasy,vyzeral namakaný a mal modré oči v ktorých som sa hneď stratila. V tom som si spomenula že to je Oliver a chodí s Leom do triedy. Chcela som sa na neho pozerať stále ale prišlo mi to blbé. Kostol skončil a ja som utekala domov lebo mama zas nadávala že som celý deň nič nerobila,áno mami jasné.
Prišla som domov a hneď som začala hľadať Olivera na "fakebooku".
Poslala som mu žiadosť a rozmýšlala som či som vobec spravila dobre.
Nevedela som ani za nič zaspať no nakoniec sa mi to nejak podarilo.
#ahoj snáď sa vám tento príbeh bude páčiť..samozrejme ak ho bude niekto čítať#