Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Začal som sa smiať a uprel som na brata zvedavé oči.
"Fakt si si myslel, že by som ťa poslal do cvokhausu?"
"U teba človek nikdy nevie." S úľavou sa zasmial aj on a keď vstal, podal mi ruku, ktorú som ochotne prijal.
"Vynechám tie keci, prečo to chceš spraviť. To mi dávno došlo. Ale fakt je toto jediná možnosť? Zabijeme Paimona a potom oslobodíme tú tvoju krásku? Nešlo by to bez vraždy, na ktorú potrebujeme krv samotného Lucifera?" Ako som predpokladal, Oliver pokrútil hlavou a ukázal mi kresbu v knihe. Keby tá babizňa aspoň písala jasne.
"Kde v riti chceš zohnať necht navrátilca z pekla?" Na môj zmätený výraz odpovedal vystretým malíčkom pred moju tvár. Zdvihol som obočie, faktmi to nedochádzalo.
"Ja som navrátilec z pekla. Lil ma predsa oživila. Vrátil som sa odtiaľ. Použijeme môj necht." Prebehol som ostatné prísady a hoci som väčšinu z toho nevedela ni prečítať, dúfal som že ide o nejaké bylinky.
"A čo ten Lucifer? Ako sa dostaneme k jeho krvi?" Oponoval som jeho dokonalému plánu ďalšou otázkou.
"To neviem." Prehrabol si vlasy a pokrčil ramenami.
"Oliver mňa z teba porazí. Takže ďalší výstrel naslepo. Super." Naše dohadovanie prerušil hluk zo záhrady. Obaja sme sa pohli bližšie k balkónu, aby sme sa pozreli, čo vydáva ten zvuk. Nič sa tam nedialo, len z diaľky sa ozýval akýsi šuchot. Stále silnel a my sme si vymenili zmätené pohľady. Zrazu sa ponad dom s mohutným trepotom krídel prehnal veľký kŕdeľ vrán. Leteli k okraju mesta, kde zostali krúžiť nad jedným miestom. Upierali sme pohľad na tú podivnosť. Toto nebolo normálne. Nezosadli k zemi, neleteli ďalej. Proste krúžili vo vzduchu za sebou asi v troch radách vedľa seba, vzniesli sa vyššie a zasa klesli.
Oliver stál chvíľu vedľa mňa, potom sa zvrtol a rozbehol sa preč.
"Kam ideš?" Neodpovedal. Trielil dolu schodmi.
"Kam sa ženieš, ty blázon?" Dobehol som ho a schytil za rameno.
"Pozrieť sa tam."
"Načo? Oliver, šibe ti?" Nenechal sa zastaviť a otvoril dvere von.
"Som si takmer istí, že tam bude." Môj pohľad vraviaci "Si idiot" sa hneď vrátil na moju tvár. Nechápal som, čo to brble.
"Kto?" Vybafol som na neho, sotva som schytil kľúče a zavrel za sebou.
"Lil." Zvolal nepokojne a zmizol v aute.
"Ako...?" Nasadol som k nemu a dokončil svoju otázku.
"Ako to môžeš vedieť?" Zaradil rýchlosť a vyrazil.
"Tie vrany. Stavím sa o čo chceš, že to bude ona. Určite tam sú kvôli nej." Chvíľu som premýšľal a potom som dodal.
"Fajn. Ak máš pravdu, zoženiem ti tú krv. A ak nie, pomôžeš mi dostať Angie z nemocnice skôr."
