Resistance

Prológ

Už je to dvadsaťdva rokov od vtedy,čo moja matka zomrela pri súboji s mojím otcom. Každú noc sa mio tom sníva, ako keby som tam bol pri jej smrti naživo. Nemal somto odkiaľ vidieť, poznal som čo to nejaké detaily od starej mamyalebo od Poea, ktorý mi ju spomínal zakaždým, keď som s nímbol. Už to je miestami pekne otravné, no zakaždým na mňa doľahnevlna emócií, ktoré by som mal kontroľovať ak mám byť správnyJedi. Za tú dobu sa Odboju podarilo celkovo zničiť Prvý Rád a jasom  tak mal možnosť, približne pred piatimi rokmi, sa stretnúťosobne so svojím otcom, ktorý žije teraz so mnou. No, nie doslovapovedané, že so mnou. Raz za čas som s ním, keď že jeho bytneustále strážia a málokedy mu dovolia vyjsť von. Ale aj tak honikdy nebudem mať tak veľmi rád, ako by sa na rodiča patrilo.Ešte stále mám nutkanie byť na neho naštvaný za to čo spravil.Keby som mal ja zabiť niekoho, koho by som miloval, radšej by somzabil sám seba.