Another Love

41.kapitola

Nevnímala som ľudí okolo seba, hlasnú hudbu, ani to, že do mňa každú sekundu niekto nechtiac ostro strkal. Nevnímala som dokonca ani vlastný zrýchlený tlkot srdca, rozklepané nohy a ani to, že sme boli na verejnosti a hocikedy nás mohol ktokoľvek zbadať.

To čo som, ale vnímala boli Parkerove dlane na mojom páse. Jeho znamenitá mužná vôňa a srdcervúci pohľad, ktorým ma úpenlivo hypnotizoval.

Bol to svet, minúty, ktoré patrili len nám dvom. Len tomu okamihu.

Jeho oči prezrádzali to isté, čo tak úpenlivo spaľovalo moje vnútro. Túžbu. Ani jeden z nás totiž nechcel byť uprostred davu, v nejakom hlúpom klube, s divnou hudbou, ktorá hučala z reproduktorov. Chcela som s ním byť sama, niekde, kde existuje sloboda a ten bláznivý pocit, že môžeme byť spolu. Niekde, kde existujeme len my.

A Parker zrejme túžil potom istom, pretože ku mne sklonil hlavu, poľahky sa mi dotkol zľadovených pier a zašepkal slová, ktoré som chcela počuť už od začiatku. „Vypadnime odtiaľto."

Lenže tá hudba a to všetko čo sa dialo okolo nás bolo pre mňa ako omamná látka po ktorej som odrazu túžila až priveľmi. Preto som sa zvrtla, otočila chrbtom k nemu a pomaly cúvla späť. Tá blízkosť bola tak nákazlivá, že som dvihla jednu ruku, omotala mu ju okolo krku a tak ako to robili všetky dievčatá vedľa mňa, som zvodne zakrútila bokmi. Nepoznala som hudbu ktorá hrala, ľudí, čo tancovali vedľa mňa, ale chcela som cítiť všetko, čo tanec spôsoboval.

Parker na seba nenechal dlho čakať. Jedna z rúk mu klesla na moje brucho, kde mi roztvorenou dlaňou jemne zatlačil a následne mi šikovne skĺzol pod voľný sveter, presne tak ako zvyčajne. Aj on tancoval, dýchal mi na krk a pomaly sa vpíjal do všetkých mojich pohybov, ktoré medzi nami spôsobovali nepoznanú energiu.

Ani som si poriadne neuvedomovala, že už dávno sme netancovali tak nevinne ako na svadbe. Naše spoločné pohyby ma privádzali do tranzu a tak som s povzdychom zaklonila hlavu, zatvorila oči a nechala všetko splynúť s hudbou.

Bol to ten moment, kedy ma skutočne nezaujímalo, kto všetko nás môže vidieť a čo bude nasledovať, keď pesnička skončí. Tých pár minút pre mňa znamenalo bublinu do ktorej nemohol nikto preniknúť, ktorú nemohol nikto zničiť.

Cítila som sa voľná, slobodná a najmä chcená.

„Vypadnime odtiaľto," zopakoval Parker chrapľavo, prikladajúc roztvorené pery priamo na môj krk. Najprv to bol len nežný bozk, letmý dotyk pier, ktorý netrval ani sekundu, no všetko rázom nabralo voľný spád ako náš zvodný tanec. Hlavu som odvážne zaklonila ešte viac, bokami zakrútila pomalšie a keď sa jeho pery prisali na miesto, kde mi pod kožou bláznivo pulzoval tep, vydrala som z hrdla potešený ston.

„Och, Parker."

To stačilo na to, aby sa to čaro tanca konečne medzi nami prelomilo. Obaja sme dobre vedeli, čo bude nasledovať a po čom nevýslovne prahneme. Tak som sa nečudovala, keď ma Parker prudko pobozkal, potiahol za ruku a následne bezmyšlienkovo oprel o najbližšiu stenu. Všetko v hlave pracovalo na plné obrátky a tá predstava, že ma chce tak veľmi ako som ja chcela jeho, ma úprimne privádzala do šialenstva.

„Ani sa nepohni," prehovoril hlasno zase kladúc pery na moje. „Zájdem si po mobil a vypadneme."

Náhlivo som prikývla, priložila mu ruky na hruď a jemne zatlačila, aby sa ponáhľal.

„Ani sa nepohni," zopakoval výstražne a očami preskenoval dav. Netušila som, či ma varoval pred ostatnými chalanmi, alebo ma len neskôr nechcel hľadať, ale jeho ďalšie slová mi to objasnili. „Keď k tebe príde nejaký chumaj, vysvetli mu, že si zadaná a čakáš tu frajera. Pochopili sme sa?"