Another Love

35.kapitola

„Ako si vedel, kde ma hľadať?" šepla som do príjemného ticha, ktoré sa medzi nami rozhostilo akonáhle sme sa ocitli na mäkkom matraci u Parkera v izbe. Ležali sme obaja na boku, tesne pri sebe, až sme takmer dýchali rovnaký vzduch.

Parker sa jemne usmial, rukou mi uhladil strapaté vlasy a očami stále držal môj pohľad. „Povedala si, že by si chcela skočiť a tak ma napadlo, že jediné miesto v tomto meste z ktorého sa dá skákať, je ten hlúpy most."

Zahanbene som zatvorila oči a spojila pery do úzkej priamky. „Prepáč..."

Jeho prsty opatrne skĺzli na moju tvár a ľahko ma pohladil po rozhorenom líci. Ten dotyk bol tak prirodzený, že ma z neho príjemne zahrialo pri hrudi. „Ty prepáč mne, nebyť môjho hlúpeho správania, nič podobné by ťa ani nenapadlo."

Mlčala som, tlačila viečka k sebe a prekonávala ďalšie potoky sĺz.

„Neurobila by si to však?" šepol ostražito a prstom mi prešiel po spodnej pere, načo sa moje ústa poslušne uvoľnili.

Urobila? Neurobila?

„Ja neviem," dostala som zo seba ticho. „Je mi ľúto, čo sa stalo s tvojim otcom."

Mesto v ktorom sme žili nebolo veľké. Reči sa šírili podstatne rýchlo, ale keď mal Parker štrnásť ešte som sa hrávala vzadu na dvore so svojimi bábikami. Netušila som, že si prešiel niečím takým a Ben o tom tiež nikdy nehovoril.

„To je v poriadku," zamrmlal a z jeho hlasu som dokázala rozpoznať malý, nevinný úsmev. „Nebolo to príjemné, na začiatku som mal nočné mory. Každú noc sa mi snívalo o jeho bledej tvári, o chladných prstoch, ale potom som sa začal kamarátiť s Benom a Dylanom a všetko sa zlepšilo."

Pomaly som otvorila oči a vôbec ma neprekvapilo ako intenzívne sa na mňa díval. „Chcela by som byť tak silná..."

„Tori," zachrapčal, zasunul mi neposlušný vlas za ucho a zase skĺzol rukou po celej dĺžke mojej tváre. „Nepoznám nikoho silnejšieho. Nikoho tak odvážneho."

Rýchlo som pokrútila hlavou z boku na bok a v očiach ma zase tlačili slzy. „Nie som silná a nie som ani odvážna, nedokážem zabudnúť ani na to, čo sa stalo pred rokmi. Som tak patetická."

Parker sa opatrne nahol nado mňa, pritisol mi nežný bozk do stredu čela a pritiahol si ma bližšie k svojmu mohutnému telu. Okamžite ma zachvátilo príjemné teplo, znamenitá vôňa a jeho pokojný tlkot srdca bol dokonalým upokojujúcim prostriedkom pre moje rozvrátené myšlienky.

„Tak rozprávaj," povedal odhodlane. „Pekne od začiatku, všetko čo sa dialo..."

A ja som sa zhlboka nadýchla, zatvorila oči a za tlkotu jeho srdca ticho spustila. „Keď Alex chodil so Stellou mali sme spolu super vzťah. Nevadila mi. Dokázali sme sa rozprávať a aj v škole bola ku mne vždy milá, ale potom..." stíchla som, potlačila štípanie v očiach a zase pokračovala. „Bol na tej party a ona ho prichytila s inou. Rozišli sa a napriek tomu, že on bol v poriadku, Stella to nebrala až tak dobre. Všetko to začalo jedným stretnutím po škole..."

Pocítila som ako Parkerove paže okolo mňa o čosi zosilneli a to mi dodalo ďalšiu odvahu. „Povedala, že sa nesiem ako on, že pôsobím tak vznešene, tak namyslene. Nevedela som o čom to hovorí, ale keď porovnala naše oči, pochopila som, že ide o Alexa. Snažila som sa jej dohovoriť, ale bola ako posadnutá a keď sa jej ruka ocitla na mojej tvári, stratila som všetku odhodlanosť..." striasla som sa a prehltla ťaživý vzlyk. „Potom to už šlo samé. Modriny, ostrihané vlasy, trápne odkazy v skrinke, v zošitoch, ohováranie na každom kroku. Netušila som ako sa brániť... ako to niekomu povedať. Najhoršie bolo, že som za to postupne začala viniť práve Alexa..."