Valentín s hokejistom //jednodielovka//

Valentín s hokejistom

„Je mi to ľúto..." povedal a ja som cítila ako sa mi hrnú slzy do očí.

„Chápem, nabudúce to možno vide," povzdychla som si.

„Musím končiť, za pár minút začína zápas, ľúbim ťa."

„Dobre, aj ja ťa ľúbim," povedala som a zrušila som hovor.

„3:15, najvyšší čas ísť spať" povzdychla som si.

Každý v inej posteli, v inom dome v inom meste, v inom štáte na úplne inom kontinente. Ale taký je už život s hokejistom.

„3:15, najvyšší čas ísť spať" povzdychla som si.

...

„Pekný Valentín," ironicky som si popriala hľadiac na svoj odraz v zrkadle, popri umývaní si zubov.

Vypľula som penu do umývadla, prehrabala si rukou vlasy a zhrozene som sa pozrela na svoj odraz.

„Ani sa nedivím, že Adam šiel radšej do Montrealu," uškrnula som sa sama na svojom vtipe a pošúchala som si zátylok.

Dnes sa z domu ani nepohnem! Šla som do kuchyne a spravila som si moju obľúbenú kávu. Následne som sa presunula do obývačky na sedačku a pustila som si televíziu. Popri tom som pozrela, ako dopadli zápasy AHL. Adamov tým vyhral 3:1 a on si pripísal gól a asistenciu. Pousmiala som sa nad tým. Teší ma, že sa mu darí a žije si svoj sen, aj keď to znamená, že s ním môžem stráviť len minimum času. Z toho nič nerobenia mi už celkom vyhladlo, tak som sa rozhodla spraviť si niečo pod zub. Moja chladnička však zívala prázdnotou a tak mi neostávalo nič iné len vybrať sa, hoci proti mojej vôli, do mesta. Keďže vonku nebolo až tak zima, obliekla som si bledé rifle a bielu blúzku. Jemne som sa nalíčila a vlasy som vypla do vysokého chvosta. Darovala som posledný pohľad zrkadlu a odišla som z kúpeľne. Zobrala som si čiernu koženú bundu z vešiaka, obula biele conversy, schmatla som kabelku s mobilom a peňaženkou a vyrazila som do ulíc. Na každom kroku stál nejaký zamilovaný pár. Pohľad na šťastné páry však vo mne vyvolávali pocity úzkosti. Nemohla som sa dlhšie prechádzať mestom, a tak som zabočila do prvých potravín, na ktoré som po ceste natrafila. Kúpila som nejaké potraviny a zamierila som k pokladniam.

„Kristína?" ozvalo sa za mojím chrbtom, kým som vykladala nákup z vozíka.

„Áno?" otočila som sa a predo mnou stála Laura s Tomášom.

„Ahojte," pozdravila som ich.

„Ahoj, čo ty tu?" spýtala sa Laura.

„Ale nákupy... A vy?"

„To samé..." usmial sa na mňa Tomáš.

„A kde máš Adama?" podpichla ma Laura.

„V Montreale."

„To nie ste spolu ani na Valentína?" prekvapene sa na mňa pozrela.

„Ako vidíš, tak nie... Mali zápas a tréner ho nepustil," povedala som sa smutne som sa usmiala.

„To musí byť pre teba hrozné, keď sa vidíte len tak málo."

„Žiaľ taký je život s hokejistom," pousmiala som sa.

„My ešte ideme pokračovať v nákupoch, tak sa maj," rozlúčili sa a stratili sa pomedzi regály.

Zaplatila som svoj nákup a pobrala sa domov.

...

Zapla som televíziu a zobrala som si zo stola nutellu. Prepínala som programy z jedného na druhý a napchávala som sa sladkou čokoládovou závislosťou. Zapípal mi mobil a na displeji sa zjavila Adamova fotka. Usmiala som sa na ňu a vzala som mobil do rúk. Napísali sme si pár správ a potom musel ísť znovu na tréning. Pozrela som na hodiny ukazujúce pol štvrtej. Rozhodla som sa, že si dám horúci kúpeľ. Napustila som vaňu horúcou vodou, naliala som si do nej penu do kúpeľa a zapálila som sviečky naukladané na okraji vane. Zvliekla som zo seba šaty a vliezla som do vane. Stuhnuté telo sa pomaly začalo uvoľňovať a ja som si užívala ten pocit relaxu. Privrela som oči a pomaly som zaspala. Keď som sa zobudila, bolo asi sedem hodín. Voda už dávno vychladla. Vyliezla som z vane, osušila sa a keďže som už nemala nič v pláne obliekla som sa do mäkkého pyžama a šla si sadnúť na pohovku v obývačke. Pozrela som na mobil ležiaci na sklenenom stolíku. Na displeji svietil neprijatý hovor od Adama a tak som mu zavolala späť.