Love Or Not? | lrh ✔

Chapter 40.- Why?

"Sľubujem ti to." pretočila očami. Mne ostáva len modliť sa, aby neklamala, a pichnúť ju.

"Nikto sa o tom nedozvie, ani chalani?" znovu som zapochyboval.

"Kurva, keď som povedala nikto, tak to nikto myslím vážne. Len ty, a ja. Nikto iný."

*twenty minutes later*

Som idiot. Idiot. Obyčajný idiot, ktorý nedokáže povedať nie a nedokáže ochrániť svoju rodinu.

"V sexe si sa nezmenil," vydýchla Arzaylea. "Mell má šťastie, že ju picháš ty,"

"Mellisu si do úst neber." zavrčal som a obliekol sa. "Dostala si čo si chcela, vypadni." vyhodil som ju.

"Ako myslíš. Ešte sme neskončili." usmiala sa a odišla.
Prečo som to kurva spravil?!

Ublížila by tvojej rodine.

Nebola by toho schopná.

Ona je schopná všetkého.

"Do piče!" zvrieskol som do vankúša na plné hrdlo. Pokašľal som to. Som debil.

-Mellisa-

Sedíme na sedačke a sledujeme nejaký film. Nevnímam ho, vnímam neprestávajúcu bolesť v mojom bruchu. Snažím sa aby to nikto z osôb vedľa mňa nespozoroval, a zatiaľ sa mi do darí.

"Ideme von?" spýtala sa Lisa.

"To je super nápad, idem sa obliecť." ozvala sa Bryana a všetci sa zdvihli zo sedačky.

"Ja ostávam doma." usmiala som sa.

"Tak to v žiadnom prípade, neostaneš tu sama." protestoval Louis.

"Zvládnem to tu," pretočila som očami.

"Nie, Harry tu s tebou ostane." povedala Miriam.

"Prečo ja?" nechápavo sa na ňu pozrel. "Niall tu s ňou ostane,"

"Ja tu budem veľmi rád." usmial sa.

"Bože, nie som malá aby som sa o seba nedokázala postarať. Som v pohode, vy sa choďte zabaviť a ja vás budem čakať. Naozaj to tu zvládnem, a ty, Lisa, nepozeraj sa tak na mňa lebo ma desíš."

"Fajn, ale ak by sa hocičo stalo, tak mi zavolaj." výstražne zdvihla ukazovák.

"Ahojte!" kývla som im a nechala ich odísť.

*one hour later*

Bolesť v mojom bruchu sa znásobila asi o desať čísel viac. Neviem, čím to je, veď jedla som normálne, pitný režím dodržiavam, tak prečo mi je takto zle? Nemá to dôvod.

"Už maminu takto netráp zlato," vysúkala som so seba s rukou na bruchu, pričom som sa snažila vyjsť po schodoch. Myslím, že zábradlie pod mojím pevným stiskom asi aj praskne.
Po asi desiatich minútach som sa dostala do spálne, a nejakým spôsobom si ľahla na posteľ.

"Kurva, Luke, kde si," zamrmlala som so slzami v očiach. Bolesť z brucha mi napádala celé telo, ktoré bolo v plameňoch. Lise som nechcela volať, nech sa zabavia. Jediné, čo teraz potrebujem je Luke a jeho objatie.
Voľnou rukou som nahmatala telefón a bola som rada, že som ho dokázala odomknúť, cez slzy som nič nevidela.

To LucasShit❤: môžeš volať?

Napísala som mu, a dúfala, že nerobí nič vážne. Potrebujem jeho hlas, ktorý je pre mňa ako droga, ktorej som podľahla.

To Honey❤: samozrejme, deje sa niečo?

To LucasShit❤: zavolaj mi.