Love Or Not? | lrh ✔

Chapter 42.- Ashton.

dole je veľmi important a/n, takže ju neignorujte :)

-Mellisa, 8 hodín neskôr-

"No čo je to prekvapenie?" snažila som sa to vypáčiť z Harryho. Asi hodinu ich presviedčam, nech mi to konečne povedia. Ale nie, tvária sa že o ničom nevedia a ignorujú ma.

"Prestaň lebo ti to naozaj poviem a Lise som sa zaprisahal že ti to nepoviem," krútil hlavou Harry.

"Povedz mi to normálne." pretočila som očami.

"Fajn, ako chceš. Ale ak budeš nasratá, ja som ti to hovoril!" ruky zdvihol do obranného gesta.
"K nohe!" zakričal Hazz smerom k dverám.

"Čau bitch!" do miestnosti vošiel Ashton. Počkať, Ashton?! Čo tu robí? Načo tu je? Prečo tu je a prečo bez Lucasa?!

"Č-čo tu robíš?" nechápavo som sa zakoktala.

"Si nešťastná že tu som?" odul spodnú peru.

"Nie nie, nemal by si byť niekde na druhej polovici sveta?" zmätene som nadvihla obočie.

"No, mal," sklonil hlavu. "Ale chcel som ťa vidieť." napokon ju zdvihol a usmial sa.

"Kde máš Bry?" odbočila som od témy.

"Vonku. Chcel som sa s tebou o niečom porozprávať, preto som tu." pohľad hodil na Harryho, ktorý neprítomne sedel na gauči a sledoval nás.

"Jaj chápem idem," vystrelil zo gauča a zmizol za dverami.

"O čom si sa chcel porozprávať?" jemne som sa usmiala keď si sadol na stoličku vedľa postele.

"Ide o Luka," povedal vážne. Načo sa tu trepal cez polovicu planéty, len aby sa so mnou porozprával o Lukovi? Mohol mi radšej zavolať, bolo by to rýchlejšie. "Viem čo si myslíš, ale je to vážne Mell." naklonil hlavu.

"Stalo sa mu niečo?" začala som panikáriť.

"Nie neboj, zatiaľ dýcha. Bohužiaľ," posledné slovo zamrmlal.

"Poď k veci." naznačila som rukou.

"Myslím že ťa podviedol."

-Luke-

Ležal som na posteli, a až teraz som si uvedomil, čo som spravil. Výčitky voči Mellise a dieťatu mi spôsobovali neskutočnú bolesť hlavy, ktorá sa snažila prebojovať do celého môjho tela- vrátane srdca, kde zanechala obrovskú dieru.

Nedokážem sa Mell pozrieť do očí po tom, ako som ju bez hanby podviedol.

"Luke si tu?" hlava môjho punk-rockového kamaráta sa vystrčila spoza dverí.

"Fyzicky tu som ale psychicky som v čiernej diere alebo v tom lepšom prípade v pekle." neprítomne som odvetil, môj pohľad prepaľoval stolík oproti postele, na ktorej som ležal.

"Deje sa niečo?" vošiel celým telom.

"Deje sa všetko," sklonil som hlavu. Bolesť sa pomaly ale isto chce dostať na svetlo sveta, a bolo len otázkou času, kedy sa tak stane.

"Hovor." do reči sa pripojil aj Hood ktorý sa tu ani neviem kde zobral.

Nechcem im to povedať.

Z môjho "premýšľania" ma vyrušilo vibrovanie môjho mobilu.

Honey❤: I wish that I could wake up with amnesia

LucasShit❤: and forget about this stupid little things

Honey❤: like the way it felt to fall asleep next to you