Hľadím z okna a snažím sa nemyslieť na tú výšku. Možno by som sa mal radšej odvrátiť, no nedokážem sa vynadívať na ten výhľad. Svojim spôsobom ma toto všetko fascinuje a desí zároveň. V bruchu mám taký nepríjemný pocit a telo mám napäté na každom kúsku. Je to zvláštny pocit, vedieť, že podo mnou nie je pevná zem.
Sedím v lietadle, verila by si tomu? Nikdy by mi ani nenapadlo, že by som sa k tomu odhodlal. Dokonca ani v tom najbláznivejšom sne. A pozri teraz na mňa.
Tu z výšky sa zdá byť všetko také jednoduché. Všetky problémy sa tu menia len na drobné smietka, ktoré sa dajú ľahko zmiesť z cesty. A ja som odhodlaný ich všetky odfúknuť niekam ďaleko.
Vidím ako prelietame pomedzi obrovské chumáče mrakov a myslím na teba.
Mala si pravdu. Je to naozaj krása. Všetko je to tak ako si vždy vravela. Teraz to už vidím tiež.
Nikdy som poriadne nerozumel tomu čo si rozprávala. Nerozumel som tebe. Bola si pre mňa zvlástne dievča, ktoré vždy nad niečim premýšľalo. Tvoje myšlienky boli vždy hlboké, krásne, no nad moje chápanie. Bola si proste dievča, ktoré chodilo s hlavou v oblakoch. Keď sa niečo dialo, pre teba to znamenalo len vietor, ktorý na chvíľu rozfúka mraky.
Ja som nikdy nerozumel, ako môžeš všetko brať tak ľahko. Ako si mohla byť stále taká usmievavá. Kráčala si po oblakoch, zatiaľ čo my sme sa brodili dole na tvrdej zemi.
No teraz je všetko také jasné. Už vidím presne, čo potrebujem. Po čom túžim. Chcem vyskočiť za tebou, aby sme mohli kráčať po oblakoch spolu.
Konečne tomu všetkému rozumiem. To ako si vždy vravela, že by si sa chcela dotknúť oblakov. Teraz ten pocit chápem. Ale ono to nebolo len o tých bielych huňatých gučiach na oblohe. Pre teba to znamenalo vždy viac. Pre teba to bolo všetko to krásne. Šťastie, priateľstvo, láska. A pre mňa si to ty.
Pred tým si to nikomu nedovolila. Nikomu okrem mňa si nedovolila nahliadnuť do tvojich myšlienok. Hoci to bolo len krátko, no vtiahla si ma so sebou medzi oblaky. A hoci som to vtedy ešte nevedel, bolo to asi to najlepšie, čo sa mi mohlo stať. Ty si to najlepšie, čo ma mohlo postretnúť. No ja som si ťa nechal prekĺznuť pomedzi prsty.
Je už neskoro? To neviem. Ale dúfam, že nie. Pretože ja už to mám. Už mám odpoveď. Na všetky tvoje otázky. A vieš aká je? Asi som sa do teba zamiloval. Teda asi určite.
Je zvláštne si to takto priznať. Ale páči sa mi to. Ten pocit, keď viem, že mi na niekom záleží.
A pozri, kam ma až dohnala láska k tebe. Sedím v lietadle, ktoré sa vznáša nad zemou a mierim za tebou. Pretože ja viem, že ťa nájdem a konečne ti to poviem. Poviem ti, že ty si pre mňa oblak, ktorý už nikdy nenechám zmiznúť.
