In the power of the mafia

26. - Give me a kiss

„Prečo otec prepísal svoju firmu na moje meno?" opýtala som sa nechápavo, „A ako to, že to nikoho akosi doteraz nezaujímalo?"

„Lebo ťa nepoznali." ozval sa Jonathan po mojej pravici a očami blúdil po texte.

„A jednak, že ani nevedeli kde sa ukrývate." mykol Dylan po mojej ľavici plecami.

„A zrazu to vedel každý." pretočila som očami, „Ako ste nás vôbec našli?"

„Dylan vás našiel." hlesol Jonathan.

„A Jonathan doriešil ostatné maličkosti ohľadne únosu. Vlastne ho naplánoval."

„A otec poslal mužov." dodal Jonathan.

„Pane. Bože." zhlboka som vydýchla.

„Novodobé hľadanie neviest." hlesol Jonathan a vtisol mi pusu na líce.

„Fakt vtipné." zagánila som na neho, no on s vážnou tvárou mi pozrel krátko do očí a potom späť na monitor.

„A teraz ten niekto tuší, že si do toho zapletená aj ty a preto sa aj teba snaží spratať z cesty." vysvetlil Dylan a ja som tomu začala pomaly chápať. Zamrnčala som.

„Kde sú tie časy keď som si mohla bezstarostne piť kávu na parapete môjho okna?"

„Ty piješ kávu?" opýtal sa prekvapene Jonathan.

„Pila som." našpúlila som pery a potom uprela oči na informácie o firme, „Firma má už sedem rokov? Začať podnikať v tak mladom veku je riskantné, nie?" hlesla som a bratia sa uchechtli.

„Hlavne, že pred chvíľou ti vadilo, keď som žartoval ja." povedal Jonathan a znovu som si vyslúžila pusu na líce. Usmiala som sa na neho a pohladila ho po jemnom strnisku.

„Inak, dáte si jahody?" opýtal sa znenazdajky Dylan a ponúkol nám tmavohnedú misu plnú krásnych červených jahôd. No mne po rozume behala len jedna myšlienka.

Pokrútila som hlavou, zatiaľ čo Jonathan sa ponúkol a s veľavravným úsmevom si jahodu strčil do úst a labužnícky si ma obzeral. Okamžite som sčervenela ako tá jahoda. Parchant jeden. Nikdy ho neprestane baviť ma provokovať.

„Ehm, Dylan?" snažila som sa červeň v lícach rýchlo zahnať a pozdvihla som k nemu hlavu, „Budeš nás ešte ne niečo potrebovať?"

„Momentálne som nepotrebný aj ja. Musím počkať, kým účtovník všetko zráta a oboznámi ma o teraz už tvojom majetku a obchodoch." vysvetlil a Jonathan prikývol, zatiaľ čo ja som sa pozastavila na tým slovným spojením tvoj majetok. Panebože, koľko toho musím mať na konte a sama o tom neviem? Obchodovanie s drahými kovmi predsa nejaké tie peniaze obnáša. A aj keď otec zomrel, obchodovanie pokračuje, keďže s tým vlastne ani nič spoločné nemal, iba na celkové podnikanie dohliadal.

„Alisson?" ohlásil ma Jonathan, ktorý sa už stihol narovnať.

„Idem." hlesla som a postavila sa. Otočila som sa na Dylana, „Ďakujem za pomoc."

„Hej," hlesol Jonathan a jazykom si oblizol suché pery, „ďakujeme."

Stisla som mu ruku.

Dylan sa pousmial na nás oboch: „Nápodobne."

Potom sme obaja opustili jeho kanceláriu a vyšli sme na chodbu.

„Alisson." ohlásil ma Jonathan a otočil si ma k sebe tvárou, „Ak ťa hocičo ťaží, alebo sa budeš chcieť jednoducho stiahnuť, kľudne to povedz."