Ráno som sa zobudila v mojej izbe s jedným rozdielom, v posteli som nebola sama , opatrne som sa otočila aby som zistila kto je tá osoba s ktorou sa tu vyvalujem , bol to Mike , pri vsponienke na včerajšok som sa musela usmiat , je tak rozkošný ked spinká , jemne som ho poboskala a líce a opatrne sa staviala s postele aj ked sa mi moc nechcelo , ešte chvilku som tam len tak postávala pri posteli a pozorovala Mika ako spí, prešla som k balkònovím dverám a potichu som ich otvirila naposledy som sa pozrela na Mika a vyšla som na balkón , oprela som sa rukami o zábradlie , rozmýšlala som nad tým čo Mikovi odpoviem na jeho otázku , je milý ,vtipný , zàbavný , skvele načúva , zaujma sa o mna , je pekný a inteligentný , áno ?? Či nie ?? Vážne neviem predsa ho len poznám le cca tri dni ale zase včera sme sa poboskali spali sme spolu v posteli , no je tu ešte tá spomienka na Olivera , čo ak je Aj Mike takí ako Oliver , to nie nemôže , Mike by mi nikdy neublížil , viem to , ja ....... som o tom presvedčená . " čo tu robíš ? " prišiel ku mne Mike a obmotal si ruky okolo môjho pásu , "Premýšlam " odpovedala som jednoducho " a nad čím?" Opítal sa a položil si hlavu na moje rameno " nad tvojou otázkou " odpovedala som a otočila som sa nanho tak aby som mu vydela do očí " a?" "A dospela som k odpovedi ......... áno " povedala som a usmiala som sa " neutahuješ si ?" Opítal sa s usmevom " tak sa presveč " povedala som a spojila naše pery , bola som taká rada že som mu odpovedala ano
