Utečenec smrti

Love hurts

Bonnie.

Mary tam stála, pri jej posteli a na tvári nejavila žiadnu viditeľnú emóciu . Chvíľu sa na svoju matku pozerala a potom si všimla, že sa jej do tváre vlieva krv.
"Zaslúžila som si to vedieť ." Pomalým , mierne prerývaným hlasom začala . " Mala som právo ."

Bonnie si hlasito povzdychla . "Aký by to bol rozdiel , keby si to vedela . Svojho pravého otca si nepoznala , mohla si začať vyrastať s čistým štítom .

Na Maryinej tvári sa objavil výraz sústredenia. Formulovala vetu . " Takže ty si moja mama."

Troška to Bonnie rozosmialo . Nevedela prečo . "Hlupáčik,jasne že som ."

"Celé to nedáva žiadny zmysel mami ." Povedala Marylion a pritúlila sa k mame .

"Ja viem , mne už roky nie ."

Brooklyn ,nemocnica .
Mával ich každú noc . Nočné mory . Striedali sa. V jednej scenérii to bola vždy chodba ,kde na jej konci videl svojho otca zomierať rukami postavy . Postavy s kapucňou . Som to ja ? Videl predsa , že pod kapucňou uvidel seba . V druhej to bolo o tej obývačkovej scéne , kde videl ,ako sa mu matka s adoptívnym otcom smejú . Z myšlienok ho vytrhla Aline, keď zaklopala na roh dverí . " Zem volá planétu Freymont ." Povedala s úsmevom a podišla k jeho lôžku .

"Aline, rád ťa vidím ."

Povytiahla obočie." To je všetko ? Čakala som radostnejší pokrik , niečo ako : bože ako si mi chýbala , poď na moju hruď ." Predstierané sklamanie v jej hlase donútilo Brooklyna sa usmiať .

"Ty si odštartovala s planétou Freymont , nemohla si čakať nič iné ." Úsmev jej opatoval .

Podišla k nemu a chytila ho za ruku . Nejaký reflex , ktorý v sebe netušil , že má , ho donútil uhnúť jej. Spýtavo naňho pozrela.
"To je nič , prepáč, ja , som len vystresovaný , z toho všetkého naokolo , čo sa deje ."

"Brooklyn , čo sa deje ? Si iný , správaš sa ináč , nerozumiem ti . "

"Cítim sa ináč ." Povedal a pozrel sa na ruku , ktorú mal prepletenú s tou Alininou.
"Tie sny , čo mávam , ako keby to boli ..nejaké vízie ."

" Desíš ma , o akých víziách to hovoríš ."

Zhlboka sa nadýchol. " Každú noc vidím svojho otca , umiera." Ked videl , ako sa zatvárila ,hned pokračoval ." Znova a znova , a vždy je tam táto postava, ten ...ten muž v čiernej kapucni, zlomí otcovi väz , a ja nikdy nemôžem v tom sne nič urobiť ."

Ustráchane naňho pozrela,musí si myslieť , že som blázon , prebleslo mu hlavou .
"Je to len sen , len sen , ty sám na také veci neveríš ."

Rezignovane odpovedal . " čo ak nieje ? Čo ak sa mi  niečo , alebo niekto snaží niečo povedať ? Viem znie to šialene ."

Vôbec nečakal , že takúto vetu niekedy vypustí z úst . Toto vážne nebol on . Čo sa to dopekla dialo , ešte pred nedávnom mal všetko ,čo chcel , hlavne toto úžasné dievča . Nechcel , aby ho takto videla. Predstavoval si , že budú riešiť tie bežné denné hlúposti čo trápia tínedžerov . Dočerta , veď ju plánoval zobrať na ples , chcel sa s ňou opiť , a zabudnúť na okolitý svet , ako to vedeli len oni dvaja. Zrazu si spomenul na prechádzky v noci na školskom areále.  Sedávali na streche a fajčili trávu . Vtedy , na tej streche jej prvý krát povedal , že ju miluje . Odpovedala mu prejdením jej prstu po jeho nose . " Ty môj sladký zlosyn, aj ja teba ." Preňho to voľ vtedy najkrajší večer v jeho živote . Pri nej vedel zabudnúť na okolitý svet a problémy , ktoré ho zožierali z vnútra .
Pozeral sa do jej krásnych očí , v ktorých sa denno denne strácal . Vedel , že začína o ňom pochybovať ,ako o zdravom človekovi . Toto nechcel .
" Poklad , myslím , že by si mala ísť , nechcem aby si ma takto videla . Ja si tým musím prejsť sám . "
Povedal a uvidel v jej očiach sklamanie .

" Nevieš , čo hovoríš Freymont , potrebuješ ma , a ja potrebujem teba ."

"Práve preto mi musíš dať chvíľku osamote , aby som sa dal do kopy , a bol tu pre teba na sto percent, veď sa namna pozri ." Povedal .

Musel vyzerať hrozne . Troska . Pomyslel si .

" Odíď ." Šokovane naňho pozrela . "Odíď Aline , prosím ."  Do očí sa jej hrnuli slzy .

"Nenechám ťa tu , nebuď sebec , prosím ja teba ."

" Ak ma máš aspoň trochu rada , tak teraz odídeš , prosím zlato , chcem to tak ." Povedal a vytiahol si ruku z jej zovretia.

"Milujem ťa." Zašepkala. "Chcem ,aby si to vedel ."

Pomaly zatvoril a otvoril oči . "Aj ja teba ."

A ona , mlčky, bez jediného slova , zobrala bundu zo svojho stola a potichu vykráčala z jeho izby.