Chuť moci

1. kapitola

Kate

Bežala som, čo mi nohy stačili, no stále to nebolo dosť rýchlo. Mokré vlasy sa mi lepili na tvár a z ich končekov mi za krk stekala voda. Ako asi vyzeral môj roztečený make-up som si nechcela ani predstaviť. Nezabudni si dáždnik, spomenula som si na Miine slová a smiech, s ktorými mi to tak často pripomínala.

S úľavou som sa ukryla na najbližšej autobusovej zastávke a snažila sa popadnúť dych. Bolo len krátko po štvrtej, no aj tak bola neuveriteľná tma. Múdrejšie bude tu chvíľu počkať, pomyslela som si. Nemalo zmysel vrhnúť sa späť do dažďa.

Do nosa sa mi vkrádala lahodná vôňa. Túžobne som sa pozrela na neďalekú kaviareň, do ktorej som zvykla chodievať, no nespravila som k nej ani jeden krok. Moja peňaženka zívala prázdnotou ako každý koniec mesiaca.

Môj dom bol blízko, preto som nestrácala čas a rozbehla sa.

Kabelku som držala nad hlavou a mala pri behu dojem, že som prekračovala všetky bežecké rekordy. Skláňal by sa nado mnou aj Usain Bolt. V zadnom vrecku mi zavibroval mobil, no v tej chvíli ma to nezaujímalo.

Už len pár krokov.

Bolo by krásne zavolať si taxík. Keby som mala nejaké peniaze. Samozrejme.

Najbližšie zavolám riaditeľovi a spýtam sa ho, v čom je problém tentokrát. Minulý mesiac to boli škrty v rozpočte. Mesiac predtým sa konal futbalový zápas a organizátori potrebovali peniaze navyše. A dva mesiace dozadu na mňa jednoducho zabudli.

Vôbec by ma neprekvapilo, ak by nevedeli, že u nich vôbec pracujem.

Pribehla som na našu ulicu a všimla si prichádzajúce auto predo mnou. Spoza okna som videla partičku smejúcich sa báb. Auto nasmerovali priamo na mláku pri mne a v plnej rýchlosti po nej prešli. Auto ma celú ošpliechalo.

Šokovane som zostala stáť a pozerala sa na seba.

Biele rifle boli nielen mokré, ale už aj špinavé od blata. A ružový košeľa? Dala by sa považovať za handru.

Kabelku som zložila z hlavy a porazene miernym krokom kráčala k domu.

Pred bránou nášho domu, som z kabelky vylovila kľúče. Boli však zapatrošené v bezodnej koži, v ktorej som sa prehrabovala. Nakoniec sa mi ich však podarilo vyloviť a otvorila som dvere.

„Si to ty, Kate?"

Zatvorila som za sebou dvere a vydýchla si. Hlad v žalúdku mi zatemňoval výhľad, ale dalo sa to zvládnuť. Nohy ma od behu boleli, čo som však pripisovala svojej hlúposti. Vziať si balerínky do takéhoto počasia asi nebol najlepší nápad.

„Áno!" zakričala som protivným hlasom a hodila kabelku zlostne o zem.

„Preboha, čo si robila?" zasmial sa, keď sa pri mne zjavil. „Vyváľala si sa v mláke, či čo?!"

„Samozrejme, veď vieš, že to mám rada. A tebe urobím to isté!" vykríkla som a rozbehla sa k nemu.

„Nedotýkaj sa ma, ty blázon!"

Naháňala som ho po celom dome a smiala sa pritom. Ryan predo mnou utekal, uhýbal sa a žartoval. Áno, mohla som mu zavolať, aby po mňa prišiel, ale sadnúť do toho jeho tátoša? To radšej nie.

„Tak dosť, vystrašíš nášho hosťa," povedal, zatiaľ čo ma vzal do náručia a obrátil si k sebe chrbtom. Zastavila som sa.

„Ak tu máš znova nejakú ženskú, budem na teba žalovať," odstrčila som ho, no iba mávol rukami a zasmial sa.