Som iba človek

Červ

Neváhal som ani sekundu a okamžite som vzal nohy na plecia. Vzdorovať sa neoplatilo. Kým by som si stihol zložiť môj blaster z chrbta, jedna z kopijí by mi prerazila hruď. Čo najsvižnejšie som sa predral hustými kríkmi a podivnými rastlinami, až som sa ocitol naspäť v lese. Bežal som ešte rýchlejšie, ako počas prenasledovania oranžového zvieraťa. Za chrbtom som počul škrekot jeho druhov a cupitanie tenkých, ale rýchlych nôh.

Rútil som sa priamo k miestu, kde som vyštartoval ako predátor za loveným zvieraťom. Presne tam som spravil osudovú chybu a opustil posádku. Utekal som stále rovno, za sebou som počul monštruózne nepríjemné hlasy bytostí, ktoré som rozčúlil zabitím ich zvieraťa. Som ja ale hlupák, povedal som si, keď som si uvedomil, akú hlúposť som spravil. Cítil som nepríjemný pocit, ktorý ma nútil otočiť sa. Každú chvíľu som očakával, kedy ma tvory s jantárovými očami dobehnú a roztrhajú na márne kúsky. Ich kroky sa ku mne každou sekundou približovali a ja som stále nevidel posádku. Po prvýkrát v mojej doterajšej kariére si strach a zúfalstvo podmanili môj rozum. Spanikáril som, roztočila sa mi hlava a potkol som sa o koreň, ktorý zo zeme vyčnieval aspoň dvadsať centimetrov.

Otočil som sa a uvidel niekoľko štíhlych zvierat, ako sa štvornožky približujú rovno ku mne. Ich jantárové oči svietili červenou farbou a ceriac tesáky im tiekli sliny z papule. V rýchlosti som sňal svoj veľký blaster z chrbta a poležiačky som namieril zbraň na čriedu šeliem v snahe zachrániť sa. Vystrelil som a z mojej zbrane vyletel modrý laser, ktorý prešpikoval hlavu jedného zo zvierat. Vystrelil som znova niekoľkokrát, no dve strely skončili v červeno-zeleným lístím pokrytej zemi a zvyšné leteli vysoko nad ciele.

Medzi hustým porastom stromov som uvidel dvojnohé tajuplné postavy, ktoré ma prenasledovali rovnako ako som pred chvíľou prenasledoval ja ich zviera. Jeden z oranžových tvorov pridal do behu a v šprinte sa rútil naskrz zem posievajúce rastliny. Vyskočil a s otvorenou papuľou a svižnými labami, vystrojenými veľkými pazúrmi, letel priamo na mňa. Nemal som šancu brániť sa tejto agresívnej šelme, ktorá chcela pomstiť svojho druha. Zakryl som si tvár rukou, keď zrazu šelmu niečo odhodilo nabok. Pozrel som sa na jej bezvládne telo a uvidel veľkú dieru, z ktorej sa dymilo. Rýchlo som sa postavil na nohy a vtom lesom preletela salva laserov, ktorá skolila ďalšie dve šelmy. Zvyšné sa v rozruchu rozutekali do strán alebo vrátili k svojim pánom. Rozbehol som sa smerom, odkiaľ prichádzali strely a uvidel som celú posádku, ako sa krčí za kríkmi či stromami s blastermi pripravenými na defenzívnu paľbu.

„Všetci sa kryte!" skríkol som na nich a schoval sa za jeden z hrubých kmeňov. „Majte oči na stopkách. O chvíľu zazriete niečo oveľa nebezpečnejšie. Myslím, že sme objavili novú civilizáciu. No je veľká smola, že nie sú práve najpriateľskejší."

„Čo sa stalo, Shane?" spýtala sa rozrušene Carly a pozrela sa na mňa ustarostene. „Nevieš si predstaviť, ako som sa zľakla."

„To zviera som zabil, no, nanešťastie, rovno pred očami tých bytostí, ktoré po mne teraz idú," snažil som sa jej vysvetliť, dychčiac po náročnom behu.

„Dopekla, ničomu nerozumiem," nervózne sa rozkríkla. Ostatní na mňa hľadeli rovnakým pohľadom.

„Jednoducho si kryte zadky, inak vás tie potvory pozabíjajú," povedal som priamo.

Vtom sa do jedného z mužov zabodla dlhá kopija. Chlap vrieskal od bolesti. Už sa mu nedalo pomôcť.

„Ústup!" zvolal som a pomalým krokom som strieľajúc cúval. Zrazu kopija, zabodnutá v mužovom tele, začala pulzovať a meniť farbu. Zo sivej kovovej farby sa zmenila na svetlomodrú. V tej istej sekunde ozbrojencove telo vybuchlo, rozletelo sa na márne kúsky a jeho vnútornosti zostali visieť na stromoch a rastlinách. Niekoľkým členom posádky sa pri pohľade na túto nechutnosť obrátil žalúdok a ich nie veľmi bohatý obsah skončil na zemi.