Som iba človek

Staré a nové priateľstvá

„Zakódovala si dvere?" spýtal sa Scott.

„Áno zakódovala!" odpovedala Carly rázne kráčajúc po chodbe.

„Určite tam už všetci sú," povedal nervózne, keď sa pozrel na hodinky.

„Povedal, že tam máme byť o šiestej. Je šesť. Nebude prekážať, ak prídeme o minútu neskôr," reagoval som na Scottovu pripomienku.

Kráčali sme rýchlo a postupne sme sa približovali k dverám na konci chodby. Keď sme sa pred nimi ocitli, automaticky sa otvorili. Za stolom boli voľné už iba tri stoličky, a to tie naše. Všetky pohľady smerovali na nás.

„Prepáčte, kapitán. Trochu sme sa zdržali," ospravedlnil som nás a sadol si za stôl.

„To vidím," odpovedal kapitán neutrálnym tónom.

Sediac za stolom, sme sa medzi sebou rozprávali. Vtom k nám dorazilo niekoľko robotov s táckami a hrncami, ktoré položili na stôl. Jeden z robotov sa postavil pred kapitána a mechanickým hlasom mu poprial dobrú chuť.

O'Sullivan kývol hlavou a robot sa na pásoch presunul preč. Kapitán sedel za vrchom stola a ja som sedel hneď pri ňom. Napil sa z pohára, utrel si ústa do utierky a priklonil sa ku mne. „Poručík Connor, chcem s vami niečo prebrať. Zajtrajšej akcii na Clarsone bude veliť nadporučík Baker. Posádka mu nedôveruje, rovnako ako aj ja. Nedá sa na neho spoľahnúť. Je z nás najstarší, svaly a rozum mu už neslúžia tak, ako kedysi. Chcem vás požiadať, aby ste sa zajtra snažili udržať morálku v skupine a v prípade Bakerovej neschopnosti alebo zlyhaniu prebrali velenie. Dôverujem vám."

„Samozrejme, pane. Som k vašim službám," zasalutoval som mu. Bol to skvelý pocit. Môj vzor mi prejavil dôveru. Možno ma chce povýšiť, pomyslel som si.

Kapitán O'Sullivan sa usmial a potľapkal ma po pleci.

Za niekoľko minút bolo všetko jedlo preč, všetci popíjali z pohárov a rozprávali sa. Vtom sa kapitán postavil.

„Ticho, prosím. Dúfam, že vám večera chutila, no teraz musíme prejsť na vážnejšiu vec. Zajtra o 10:00 sa dostaneme do atmosféry planéty Clarson23f, takže vás chcem v tomto čase vidieť vyzbrojených v hlavnej miestnosti," povedal O'Sullivan a pozrel sa na mňa a na mojich dvoch priateľov prísnym pohľadom. „A tentoraz bez meškania." Do ruky chytil svoj pohár a pokračoval. „Viac informácii si môžete pozrieť na vašich datapadoch. Prajem vám príjemný večer. Na zdravie," pozdvihol svoj pohár a odpil z neho. Keď dopil poslednú kvapku, kývol mi na pozdrav a odišiel z jedálne.

Som zvedavý na zajtrajší deň. Dúfam, že tie štyri roky strávené v kryokomore za to budú stáť, pomyslel som si. Vtom ma z myšlienok vytrhol ženský hlas.

„Scott si asi našiel nových kamarátov," zasmiala sa Carly a ukázala prstom na bandu žoldnierov, medzi ktorými stál aj môj čiernovlasý kamarát.

„Nechaj ho. Je to spoločenskejší typ ako my. Potrebuje pozornosť," povedal som a zapozeral sa na Carly. „Vieš, že ti to dnes pristane?" usmial som sa na ňu.

„Naozaj?" rozžiarili sa jej svetlomodré oči. Na perách sa jej zjavil potmehúdsky úsmev.

„To si píš," žmurkol som na ňu.

Zmohli sa ma čudné pocity. Poznám sa s ňou už päť rokov, ak nepočítam štyri roky v kryospánku, no to čo pociťujem posledné obdobie v jej prítomnosti ma znervózňuje. Páči sa mi a priťahuje ma. Niekedy viem len ledva odolávať jej úsmevu.

„Ďakujem," povedala a široký úsmev sa zmenil na slabší a úprimný.

„Nepôjdeme na izbu?" spýtal som sa. „Nemáme sa tu s kým baviť a zoznamovať sa mi tu nejako nechce. Nie som ako Scott, ktorý sa dá do reči s každým, koho uvidím."

„Jasné. Mňa to tu tiež veľmi nebaví. Veď sme sa sem prišli len najesť a vypočuť si kapitána O'Sullivena," prikývla Carly a vstala zo stoličky. „Tak poďme."

„Okej," usmial som sa a vybral sa za ňou. Zastavil som sa vedľa skupinky mužov. „Scott, my už ideme. Skús sa vrátiť do rána. A pri zmysloch."

„Jasné, oci," povedal Scott ironicky a ďalej sa bavil s novými priateľmi.

Ja a Carly sme pomaly kráčali po chodbe, z okien sme hľadeli na hlboký vesmír a malé červené slnko, okolo ktorého obiehala novoobjavená planéta Clarson23f. Rozprávali sme sa o zajtrajšom dni. Planéta bola zelenej farby. Pravdepodobne tam bude veľmi bohatá príroda, pomyslel som si počas menšej prestávky nášho rozhovoru.

Keď sme dorazili k dverám a ja som zadával bezpečnostný kód, Carly sa ma spýtala nečakanú otázku: „Shane, čo si o mne myslíš?"

Pozrel som sa na ňu nechápavo. „Čo?"

„Čo si o mne myslíš?" zopakovala rovnakú otázku.

„Prečo to chceš vedieť?" spýtal som sa a otvoril dvere.

„Zaujíma ma to," odpovedala stroho.

Čo tým chce dosiahnuť? pýtal som sa sám seba, keď som si sadal na moju posteľ. Carly si prisadla ku mne a pozrela sa mi do očí.

„No tak?" naliehala.

„Najprv sa ťa chcem niečo spýtať ja," povedal som a videl som, ako znervóznela. „Trápi ťa niečo?"

Vtom napätie v jej tele zmizlo a v rýchlosti odpovedala: „Vôbec nie. Len chcem vedieť to, na čo som sa ťa spýtala."

„Určite?" zdvihol som jedno obočie.

Carly bola ticho, videl som ako premýšľa, čo má povedať. „No, niečo by sa našlo. Sám vieš, že okrem teba a Scotta, nemám žiadnych iných skutočných priateľov. Problém je v tom, že na mňa všetci pozerajú iba ako na kus mäsa. Niekedy mám pocit, akoby som existovala len preto, aby mali na čo ostatní pozerať. No mňa už viac nezaujíma, čo si o mne myslia ostatní. Chcem vedieť len jedno. Čo si o mne myslíš ty?"

„Tak teda dobre. Myslím si, že si veľmi výnimočné dievča. Si inteligentná, šikovná a krásna zároveň. Takisto si veľmi priateľská. A hlavne ku mne. Vždy som sa s tebou vedel rozprávať aj hodiny, tráviť s tebou celé dni. Vedela si ma rozosmiať aj v tej najhoršej situácií, podať mi pomocnú ruku, keď som to potreboval. Pamätám si všetky naše spoločné dni, odkedy sme sa stretli, až dodnes. Si ochotná a spoľahlivá. Jednoducho nenahraditeľná." Slová zo mňa išli spontánne a nevedel som ich zastaviť. „A keď vidím tvoj úsmev, mám chuť ťa objať a už nikdy ťa nepustiť. Si perfektné dievča, Carly. Ďakujem osudu, že som ťa mohol stretnúť. Ďakujem tebe za to, že..."

Vtom môj monológ prerušila bozkom. Prisala sa na moje pery a pritúlila svoje telo k môjmu. Po niekoľkých sekundách sa naše pery rozišli. Pozrela mi do očí. „Milujem ťa, Shane. Chcem ti to povedať už strašne dlho."

„Aj ja teba, Carly," vrhol som sa na ňu vášnivými bozkami.

Jej ruky siahli pod moje tričko a jemne ma šteklili na chrbte. Držal som ju na bokoch. Nedokázal som odolať jej telu a stiahol som z nej tielko. Hneď nato som mal dole tričko aj ja. Moje ruky blúdili po jej plochom brušku a chrbte. Zdvihol som sa z postele držiac ju v náručí. Neprestal som ju bozkávať a pritlačil ju k stene. Cítil som ako sa chveje vzrušením.

„Čo ak príde Scott?" spýtal som sa.

Natiahla ruku k zámke a stlačila tlačidlo

„zamknúť". Potmehúdsky sa usmiala a odpovedala na moju otázku: „Nepríde."