UN-REALITY

Kapitola 1. Neutečieš

Ach bože! Ja tak neznášam tu zimu. A to ešte len začala jeseň. Nesneží, ale stačí mi pohlaď z okna a viem že sa na teplo oblečiem. Umyjem si zuby a poviem si že mám ešte čas. No hneď zmením názor keď sa pozriem na hodinky a vidím 07:35. Do riti! Zas nestíham do školy.

Rýchlo bežím po schodoch dole do kuchyne. Už po ceste cítim tu krásnu vôňu palaciniek. Za stolom sedí Angie, klasika ako vždy prvá.

Nikdy som nechápal ako môže všetko stíhať keď vstáva neskôr a ešte k tomu sa aj maľuje.

Sestra sa pravdaže smeje že zase nič nestíham

"Dobre ráno braček môj"

"Ahoj Angie" ospalo hovorím.

"Snáď ľúbiš nutellu, všetky tvarohové som zjedla" snaží sa ma vytočiť.

Neodpoviem , len prevrátim očami. Mama mi podá tanier. Zjem dve, viac nestíham. Vravím si podvedome.

"Gill, vyzeráš strašne, spal si vôbec ?"

"Aj tebe to pristane mama" poviem ironicky a s plnými ústami.

"Dnes idem neskôr do práce takže Vás zveziem do školy" sestra až mlieko vypľula keď počula mamu , neznáša keď nás vozí do školy, príde jej to trápne.

"S paradajkami a syrom, tvoj obľúbený" podá mi do rúk desiatu a ja sa len vďačne usmievam.

Po ceste sedím vpredu , opretý ksichtom o sklo a pozorujem mesto.

Stromy, skaly, obrovské kopce a ceduľa z nápisom :Vitajte v Yervale.

V spätnom zrkadle vidím polospiacu Angie zo sluchatkami. Ani som si nevšimol že vonku prší. Otvorím dvere , z hlbokým nádychom nasávam vôňu dažďa, zomknutých stromov a trávy. Z Angie bežíme do školy , spoza chrbta počujeme mamu "Pekný deň deti"

Keďže prší nikto není pred budovou školy. Angie ma dobehla, otvorí dvere a ja ju nasledujem. Zakývam vrátnikovi , na prekvapenie je to super človek.

Ku skrinke sa brodím medzi dalšímy študentmi. Do nej zadám kombináciu 247, keď otvorím dostanem facku smradu. Hladám zdroj , aha....plesnivý banán. Na dverách skrinky mam polepené polaroidy. Na jednom som s Angie. Na dalšiom sme na koncerte Imagine Dragons s Nickom, Larkom a Sue. Na ten deň nikdy nezabudnem. A na poslednom som s Lucy a Glenom na grilovačke za našim domom. Zoberiem pero, zošit a učebnicu histórie. Počujem zvonček. Bežím do triedy , není to najbližšie. Na konci chodby odbočím v pravo smerom ku schodisku. Keď bežím na druhu čast schodou niečo my tvrdo vrazí do plecia. Padnem na zem , kým sa spamätám zistím že predo mnou stojí Lark.

"BOHA Lark ! Vieš jak ma ľaklo ? Ty somár čo tu robíš?"

On sa len pozerá do blba a úplne ma ignoruje. Idiot, určite si zas niečo dal.

V kročím do triedy. Prvé čo vidím je krásna blonďatá Lucy ako si číta knihu. Ach bože. V tých okuliaroch je neskutočne sexy.

"Ahoj Lucka" pozdravím ju.

A ona my s krásnym úsmevom zakýva "Gill! Ahoj"

Sadnem si na svoje miesto. Otvorím lavicu vytiahnem ceruzku, keď ju zatvorím predo mnou sedí Nick. "Nazdar Gill, to dnešné hranie a film platí však ?"

"Jasné , ani nevieš ako sa na to teším, ale film prines ty"

"Aký mam doniesť ?" Vtom vojde do triedy učiteľka.