Zo šťastným krokom som vyšiel z kúpeľne. Z mojich jemných ružovkastych pier vyšiel malý ston, keď som ju zbadal. Pozerala sa na mňa z druhého konca izby. Jej prenádherný hnedý lesk, žiari aj z kilometra. Tá vôňa. Tie kľučky. Ten dizajn. ,, Tak toto je moja skriňa..." Usmial som sa na ňu. S v veľkým nadšením som ju otvoril.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Z mojej jedinej, prenádhernej, krásnej svetlo hnedej skrine som vybral moje formálne čiernobiele oblečenie. Obliekol som si môj oblek. Tá čierna kravata vyčnievala na mojej bielej až snehovej košeli. Moje čierne sako ju prikrývalo a zároveň aj ladilo s tmavými nohavicami.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Potešil som sa. Takú radosť som nemal už dávno. Ja. Peter Pellegrini, novozvolený prezident v takomto peknom obleku. Ja krásny mladý štyridsať ročný muž, zachvíľu stredného veku a takýto fešák? Zaslúžim si to vôbec? Zaslúžia si ma ľudia?
Viem... Pre ľudí vyzerám ako normálny človek.... Ale... Ja som iný. Ja som... ja. Viem... Som aj hanblivý. Som aj milý. Som aj submisívny. Naposledy, asi pred dvoma týždňami mi povedal Ľuboš Blaha: ,, Peťko, to bude v pohode... Nebuď taký hanblivý". Pri týchto slovách mi vždy vojde jemný rumenec do mojich mäkkých líc. Ale ľudia to nepochopia, že ja som iný. Že ja sa snažím. Že ja som len obyčajný človek ktorý má city. Aj ja som nežný. Mám emócie. Mám ľudskosť.
Ako plynul čas ja som stál pred zrkadlom a obzeral sa. ,,Budem sa im páčit?" Opýtal som sa. Opatrne som si dal vlas za ucho a usmial sa na seba do odrazu v zrkadle. Ten môj úsmev. Ten sa páči všetkým. Bude sa páčiť aj tomu Robertovy? Asi áno... Možno ma aj niekde pozve? Kto vie...
Keď som sa odvážil obuť si svoje krásne čierne kožené topánky, odišiel som z môjho dvojposchodoveho domu. ,, Ahoj... Môj domov jediný..." Povedal som domu na rozlúčku, keď som nežne zatváral dvere.
Po chvíľke som dorazil do môjho zaparkovaného auta. Do môjho malebného čierneho BMW. Vošiel som dnu a povedal,,Čau kráska, chýbal som ti? Hádam že áno ".
Ako si sedím v aute cítim sa sám. Osamelý. Tak prečo nie? Zapnem si pesničky z môjho USB kľúču. Mám tam všetky albumy od Taylor Swift a Lana del Rey. Viem čo si ostatní myslia o mne. Som to ja len slaboch. Čo za pesničky to počúvaš?... Ale ako som povedal. Som iný. Nie som ako tí všetci ostatní politici. Nie som stereotyp úžasného svalnatého mužného chlapa. Ja som ja. Ja som Peter Pellegrini.
Z jemným dotykom som zapol moju obľúbenú pesničku "Anti - Hero" od Taylor Swift. Tá pesnička mi pripomína mňa. Naštartoval som auto a vybral sa na základňu politikov, do prezidentského paláca. Idem mierne. Raz za čas nechám ostatním nech ma predbehnú, však sme len ľudia. S nádychom som začal spievať Anti -Hero.
**I have this thing where I get older but just never wiser Midnights become my afternoons When my depression works the graveyard shift All of the people I've ghosted stand there in the room I should not be left to my own devices They come with prices and vices I end up in crisis (tale as old as time) I wake up screaming from dreaming One day I'll watch as you're leaving 'Cause you got tired of my scheming (For the last time) It's me, hi, I'm the problem, it's me At tea time, everybody agrees I'll stare directly at the sun but never in the mirror It must be exhausting always rooting for the anti-hero Sometimes I feel like everybody is a sexy baby And I'm a monster on the hill Too big to hang out, slowly lurching toward your favorite city Pierced through the heart, but never killed Did you hear my covert narcissism I disguise as altruism Like some kind of congressman? (Tale as old as time) I wake up screaming from dreaming One day I'll watch as you're leaving And life will lose all its meaning (For the last time) It's me, hi, I'm the problem, it's me (I'm the problem, it's me) At tea time, everybody agrees I'll stare directly at the sun but never in the mirror It must be exhausting always rooting for the anti-hero I have this dream my daughter in-law kills me for the money She thinks I left them in the will The family gathers 'round and reads it and then someone screams out "She's laughing up at us from hell" It's me, hi, I'm the problem, it's me It's me, hi, I'm the problem, it's me It's me, hi, everybody agrees, everybody agrees It's me, hi (hi), I'm the problem, it's me (I'm the problem, it's me) At tea (tea) time (time), everybody agrees (everybody agrees) I'll stare directly at the sun but never in the mirror It must be exhausting always rooting for the anti-hero**
