,,Och.... T-ty divoch" zastonal som jemne keď som cítil Robertov drsný silný dych narážať do môjho úzkeho, krásneho, mäkkého krku. Ako keď voda v Severnom ľadovom oceáne naráža na strmé, nie vždy pohodlné brehy.
,,Neboj sa mravček, postarám sa o teba aj dnes v noci. Len sa upokoj" zavrčal mi pri uchu tým jeho diktátorským hlasom. Cítil som ako jeho pravá ruka je obmotaná okolo môjho tenkého, bezmocného pása.
,,Tak poď už. Nalejem ti lahodné víno. " Ponúkol Robert keď mi ťahal ruku, aby som si sadol na príjemnú, mäkkú sedačku. ,,To j-je od t-teba veľmi mi-milé, Robert" zakoktal som sa a sadol si na gauč.
,, není zač, mojino. Tak? Čo to bude? Chceš Alibernet alebo Cabernet?" Opýtal sa ma milo Robert Fico. ,,A-Alibernet pop-poprosím" jemne som sa začervenal. Pozorne som sledoval ako mi nalieva do skleneného pohára Alibernet.
Keď donalieval ponúkol mi pohár aby som si ho zobral. Ja som si ho zobral a odpil si. Hmmmm.... Aké lahodné, chutné vínko. Musím uznať že veľmi vynikajúce. Cítim že je to zber 2006, čo je akurát. Cítim ako to hrozno rástlo hore a bolo veselé. ,,Do-dobré víno" pochválil som. ,,hah.. Ty si nejaký vďačný dnes večer kocúrik... Tsk tsk..." Zamrnčal Robert romanticky.
Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
Usmial som sa na neho a oprel o tento boží dar. Ach... Aký príjemný gauč. Musím uznať že Robert Fico má dobré, štýlové oko na sedačky, lebo na takejto pohodlnej pohovky som nesedel najmenej 6 rokov. Och... Chcem mať takú aj doma.
,,Robert... K-kde si na-našiel tento pohodlný gauč?" Spýtal som sa zdvorilo a zažmurkal som na neho. ,,Žabka, to som kúpil na 'FAVI'" odpovedal mi Robert zdvorilo. Trocha ma to zaskočilo, lebo som nevedel že takéto nádherné sedačky mojú vo FAVI. ,,Tam musím ísť" priznal som šťastne.
,,Ty si také moje svetielko nádeje v tme" potešil sa Fico keď mi dával prameň vlasov za ucho. ,,T-to hovorila aj m-moja mama" usmial som sa na Roberta Fica. ,,To som rád čo sa s ňou stalo?" Robert mi opätoval úsmev naspäť.
Môj úsmev však netrval dlho. Trocha nešťastne som sa pozrel do zeme. ,,ona... Ach..." Snažil som sa opísať Robkovi moju situáciu a on ma zreteľne počúval. ,,O-ona je v Kežmarku " zastonal som trocha smutne.
Fico mi zľahka položil ruku na plece. ,,To bude v poriadku. Aj ja to poznám..." Ubezpečil má Robert, keď ma jemne hladkal. Prekvapilo ma to. Naozaj som netušil že niekto tak chladný ako je on, má podobnú situáciu. ,,N-naozaj?" Opýtal som sa začudovane.
"Ver tomu že áno... Moja mama je v Humennom" priznal smutným tónom Fico. Nemohol som si pomôcť, ale vzlykol som. Objímol som ho okolo krku. Videl som ako Robertovi tečie slza smerom dole po líci.
Fico má objímol naspäť a odpil si od svojho vína. ,,To ma mrzí..." Zašepkal som chápavo a odsunul sa aby som sa mu mohol pozrieť do tých jeho prenikavých modrých očí. ,,v pohode... Zvykol som si" odšepkal naspäť.
Nadviazali sme spolu očný kontakt. Romantická atmosféra stúpala, a bolo veľmi dobre jasné čo sa bude diať potom.
