Kapitola 64

43 1 0
                                    

Amber

Hneď ako ocko otvoril dvere, švihla som rukou a čepeľ žiletky mi prešla po zápästí. Na ruke som cítila pramienok krvi. Ak sa pýtate prečo som to spravila, netuším. Absolútne nemám poňatia. Jediné čo mi teraz ide v hlave je "Amber, už nieje dôvod pokračovať". Hneď ako sa pozastavím nad touto vetou a opýtam sa samej seba "prečo?", ten istý hlas mi odpovie "lebo". Viem, znie to smiešne ale je to tak. Práve teraz som sa strácala vo svojich myšlienkach.

 Stála som v strede mojej izby, s žiletkou v ruke a kvapky červenej krvi stekali na podlahu. Som ako v tranze. Všimla som si že ocko dobehol ku mne, schmaol moje zápästie a snažil sa zastaviť krvácanie. Nechápem prečo to robí. Fakt netuším. Ale robí to, ako keby mu nedošlo že to čo som spravila malo dôvod. Sama ho síce nepoznám, ale určite nejaký je.

-Amber, sweetheart, č-čo ťa to napadlo? Prečo si takto ubližuješ?- Opýtal sa ma so strachom v očiach.  Keďže som sa nezmohla na normálnu odpoveď, ktorú som mimochodom ani nevedela, povedala som s trasúcim sa hlasom:

-T-t-točí...s-sa...m-mi...h-h-hlava...- V tú chvíľu mi prišlo strašne zle. Nebolo to tak že by sa mi len točila hlava, nebol to ani pocit na zvracanie, bol to pocit beznádeje. Pocit prázdnoty.

-Sadni si, dobre? Sadni si a dýchaj. Pomaly a zhlboka.- Posledné čo si z tohto dňa pamätám je to že som zaspala v ockovom náručí.

Keď som sa zobudila na ďalší deň ráno, cítila som sa lepšie. Teda aspoň po fyzickej stránke, už sa mi netočila hlava, zato ma štípala ľavá ruka keď som sa pokúsila pohnúť zápästím. Muselo byť ešte dosť málo hodín, lebo vonku bola tma. Pozrela som sa na hodinky na mobile. Boli len dve hodiny ráno. A až keď som držala mobil v rukách, uvedomila som si že mám obviazanú ruku.

Keď som opäť zaspala, mala som divný sen. Bolo to niečo spojené s čínskym prezidentom. Neviem ako sami do sna dostal čínsky prezident, ale bol tam. To je všetko čo si zo sna pamätám. Bolo niečo okolo siedmej keď sa dvere na mojej izbe otvorili a dnu nakukla ocková hlava. Za normálnych okolností by som mu povedala aspoň dobré ráno alebo tak niečo, ale keďže som nemala náladu rozprávať, zostala som ticho.

-Ešte spíš?- Opýtal sa a keď som neodpovedala sadol si na oju posteľ a začal ma hladkať po vlasoch.

-Bál som sa o teba, ani nevieš ako... Už mi to nerob, nerob to hlavne sebe.-Zašepkal len tak sám pre seba.


Heyyyyyyy

Asi nejak blbne wattpad ale na posledných dvoch kapitolách mám nejako podivne málo zhliadnutí, tak to čeknite :)))

ily

TPWK

My DadWhere stories live. Discover now