Kapitola 27

71 1 0
                                    

Ležala som  na posteli v izbe a premýšlala čo sa stalo. Prišli sem. Zazerali na ocka a Louiho len kôli tomu že sa majú radi. Ráno som sa zobudila o desiatej a zišla dole. Louis, Filip, Dávid a "Darbožena" boli hore a ocko očividne ešte spal.

-Dobré ráno- Dávid sa obzrel že kto to hovorí a rozbehol sa za mnou.

-Lujziiiiiiiiiiii!!!- objal ma a mimochodom, od tohto oslovenia som si celkom odvykla.

-Am, prosím ťa mohla by si ísť zobudiť ocina?

-Jasné- súhlasila som a vybehla hore schodmi. Otvorila som dvere a zakričala na ocka. 

-Ociiiii, vstá...!!!- Doprdele Louis, to si ma nemohol upozorniť že ocko spáva nahý? Ako okej keby bol zakrytý alebo aspoň keby ležal na bruchu ale nie on spal na chrbte s rozčapenými nohami. 

-Amber...- Povedal najprv znudene a ospalo ale keď sa ozval ďalší výkrik môjho mena tak ten už taký znudení a ospalí nebol. Asi si uvedomil že je predo mnou úplne nahý lebo sa posadil a dal si ruky medzi svoje nohy. Snažila som sa skryť môj úsmev ale nedarilo sa mi to. Ocko si zakryl svoje prirodzenie dekou a spýtal sa ma:

-Prosím povedz že si nič nevidela?- Začervenal sa

-Videla- Priznala som s úsmevom na tvári.

-Dobre, sľúb mi že sa o tom nikdy nebudeme rozprávať... Sľubuješ?

-Sľubujem.

-Fajn, a inak prečo ma budíš? Amber pozeraj sa mi do očí!- Ja som nemohla odtrhnúť zrak z miesta medzi jeho nohami aj keď tam bola deka.

-Prepáč, kázal mi to  Louis ale zabudol mi povedať že si mám zakryť oči keď vojdem.- Odpovedala som mu a usmiala sa na čo mi úsmev opätoval. 

-Jasné typický Louis, no dobre ale teraz prosím ťa choď idem sa prezliecť.- Poslúchla som, zišla dole schodmi a začala sa rehotať

-Čo sa tak smeješ?- Spýtal sa ma Louis s úsmevom na tvári keď som zišla posledný schod.

-Videla som niečo velké.-Odpovedala som a sadla si na gauč. Louis na mňa spýtavo vypleštil oči a pokračoval v robení raňajok.


My DadOpowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz