Kapitola 55

64 2 1
                                    

Harry

Nechcel som na ňu kričať a byť až tak hnusný, ale naozaj ma nahnevala, ako keby si neuvedomovala čo sa mohlo stať.

-Harry čo sa stalo?- Spýtal sa ma Louis keď som prišiel do obývačky. Povedal som mu to a toto bola jeho reakcia:

-Hazz, ja viem že si sa o ňu bál, aj ja by som sa bál, ale nemyslím si že to je tak veľký dôvod kričať po nej že ju nechceš vidieť.

-Ale ja sa na ňu hnevám!

-Ja viem že sa hneváš ale skús ju pochopiť, ty keď si bol v puberte aký si bol? Rovnaký. Tiež si rodičom nehovoril o každom svojom kroku. A nič strašné sa nestalo, len sa išla prejsť po meste s chalanom ktorý sa jej páči.

-Nie, našťastie sa nič nestalo, ale mohlo sa stať. Povedal som jej že ak by sa ma opýtala pustil by som ju!

-Ako to mohla vedieť? Veď si ju nechcel pustiť ani na ten koncert.

-Prehnal som to?

-Čo?

-To kričanie.

-Áno, trochu áno.

-Mal by som sa jej ísť ospravedlniť...- Povedal som a vyšiel som po schodoch do jej izby. Otvoril som dvere a videl som ako Amber sedí na posteli, plače a drží sa za hrudník, ako keby sa nevedela nadýchnuť.

-Am? Ty máš attack?- Trochu prikývla zatial čo stále lapala po dychu. Sadol som si ku nej  a vzal ju do jemného objatia. -Štttt... Nič sa nedeje, hlavne dýchaj, áno?- Šepkal som jej, no ona sa stále nevedela nadýchnuť, nie to, mi ešte niečo povedať. Ako som ju tak držal v objatí, cítil som že sa na mňa úplne zvalila a prestala vzlykať. Keď som sa od nej trochu odsunul zistil som že odpadla.

-Preboha! Amber! Preber sa, no ták...- Už dýchala čo bolo fajn, ale stále nebola pri vedomí. Viem dať prvú pomoc, ale teraz som dostal totálne okno, takže jediné čo som spravil, bolo to že som ju dal do stabilizovanej polohy. O pár sekúnd prišiel za mnou Louis a Amber sa prebrala.

-Čo sa tu dialo?- Spýtal sa Louis keď som zobral Amber do náručia.

-Toto mi už nikdy nerob, sweetheart.

-Oci, pre-páč- Povedala mi potichu a trošku sekane lebo pomedzi slovo sa potrebovala nadýchnuť.

-To nič...

-Povie mi už niekto čo sa tu stalo?

-Odpadla.-Odpovedal som mu v skratke.

Stále som ju držal v náručí a hladkal ju po vlasoch.

-Môžem ísť na ten koncert, prosím?- Tíško sa ozvalo malé klbko v mojich rukách. Lou si sadol vedľa mňa a chytil ma okolo pliec.

-Uvidím.

My DadWhere stories live. Discover now