DÉMONI

1 0 0
                                    

Démon je nadprirodzená bytosť, zvyčajne spojená so zlom, v náboženstve, mytológii, mystike a kultúre.

V starovekých náboženstvách Blízkeho východu a v abrahámskych tradíciách vrátane starovekej a stredovekej kresťanskej démonológie je démon považovaný za škodlivú duchovnú entitu, ktorá môže spôsobiť posadnutosť. Veľké časti židovskej démonológie, kľúčový vplyv na kresťanstvo a islam, pochádzali z neskoršej formy zoroastrianizmu a počas perzskej éry boli presunuté do judaizmu. V kresťanskej tradícii sa nazýva systematické zaznamenávanie démonov démonológia.

V západnom okultizme a renesančnej mágii, ktorá vyrastala zo spojenia grécko-rímskej mágie, židovskej Aggady a kresťanskej démonológie, verí sa, že démon je duchovná entita, ktorú je možné vyčarovať a ovládať. Predpokladaná existencia démonov zostáva dôležitým konceptom mnohých moderných náboženstiev a okultných tradícií. Démoni sa stále obávajú kvôli svojej údajnej moci vlastniť živé bytosti.

Mená známych démonov

Sú to  Abbadon, Ariel, Astaroth, Ashmodaj, Azazel, Bael, Belfegor, Belial, Beelzebub, Choronzón, Lilith, Lucifer, Lucifug, Patricius (Feliciophel), Mefistofeles, Satan, Moloch, Sorat, Taftartarat, Zazel, Samael

7 smrteľných hriechov

Kristus smrťou na kríži premohol hriech a jeho strašné následky. Len s ním sme schopní proti hriechu bojovať a nad ním víťaziť. Náš boj s hriechom sa začal pri krste. Vtedy sme sa hriechu navždy zriekli. Odmietať hriech a proti nemu bojovať je hlavná povinnosť kresťana. Na prekonávanie hriechu nám dal Ježiš aj účinné prostriedky. Sú to najmä sviatosti, ktorých vydanie sa tiež chystá, potom ďalej modlitba a sebazaprenie. V boji proti hriechu nám veľmi pomáha aj ochrana Panny Márie a anjela strážcu.


Lenže následkom dedičného hriechu sme všetci náchylní na zlé. Hlavné rany po prvom hriechu sú: pýcha, lakomstvo, nečistota, závisť, hnev a lenivosť. Voláme ich aj hlavné hriechy, lebo z nich pochádzajú všetky ostatné hriechy a naše chyby. Tieto náklonnosti na hriech v sebe tlmíme a prekonávame najmä sebazaprením. Ním upevňujeme svoju vôľu a získavame odolnosť proti zlu.

Pýcha - Čo je to pýcha? Kto je pyšný? V malom teologickom slovníku sa hvorí: Pýcha je nezriadená túžba vyzdvihovať svoje vlastnosti nad vlastnosti iných ľudí

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Pýcha - Čo je to pýcha? Kto je pyšný? V malom teologickom slovníku sa hvorí: Pýcha je nezriadená túžba vyzdvihovať svoje vlastnosti nad vlastnosti iných ľudí. Prototypom pyšných ľudí boli pokrytci a farizeji, o ktorých Ježiš Kristus povedal: "Kto sa povyšuje, bude ponížený". Najhlbším vyjadrením tejto nečnosti je podobenstvo o pyšnom farizejovi a kajajúcom sa mýtnikovi. Moralisti zaraďujú pýchu na prvé miesto siedmich hlavných hriechov. Jej pridružené hriechy sú : predsudky, čiže preceňovanie vlastných síl; chorobná ambícia, čiže snaha získať neprimerané hodnosti; márnomyseľnosť, čiže túžba po vonkajších tituloch a hodnostiach; chvastúňstvo; pretvárka čiže predstieranie čností, ktoré človek nemá.

Anjeli a DémoniWhere stories live. Discover now