You Saw Me Broken...

27.

Sledovala som, ako si Max nakladal do autobusu tašku s výstrojom.
Úprimne, to čo včera v aute povedal, ma trochu vystrašilo.
Čo ak si naozaj Olivia niečo vymyslí?
Nie si už trochu paranoidná, Mel?
Ja neviem.
,,V pohode?" spýtal sa Max a pozrel na mňa.
Mykla som plecami. ,,Bojím sa. Čo ak si Olivia naozaj niečo vymyslí?"
Jeho pohľad mu znežnel. Podišiel bližšie ku mne a pritiahol si ma do objatia. ,,Buď s Becky. Dá na teba pozor, keby niečo," zašepkal mi do ucha.
,,Okej," vydýchla som.
,,Budeš mi chýbať," povedal ticho.
,,Aj ty mne," nadýchla som sa jeho vône.
,,Tak banda, dvihnite tie vaše zadky a sadnite do autobusu. Ešte musíme počkať na pár urodzených oneskorencov," zahlásil tréner a chalani sa pomaly začali hrnúť do busu.
,,Smiem ťa pobozkať?" spýtal sa Max.
,,Smieš?"
,,Dúfam," odvetil s úsmevom a svoje pery priložil na tie moje.
Bol to síce len krátky bozk, ale aj ten vo mne vzbudil more pocitov a emócií.
Max si oprel čelo o to moje. ,,Tak vo štvrtok, princezná."
,,Štvrtok," prikývla som a pustila ho.
S úsmevom na mňa pozrel a potom sa pobral do autobusu. Za ním šiel vyškerený Jacob.
Chudák Max, bude mať spoveď.
Kľudne som stála na mieste a čakala, keď zrazu na mňa zozadu niečo skočilo.
,,On ťa pobozkaaal!" zvýskla Becky a objala ma okolo ramien.
S malým úsmevom som prikývla. ,,Včera sme boli von, a..."
,,Počkaj, počkaj. Vy ste boli na rande?"
,,Dalo by sa to tak nazvať."
,,Tak toto mi musíš povedať. Máme času a času."
Počkali sme, kým autobus odišiel, zamávali chalanom a pobrali sa na spoj do školy.
Dnes ešte bude zábava.

☆☆☆

Max
Po prvých pätnástich minútach cesty ma skoro porazilo. Chalani mi nedali pokoj.

Jasné, ako inak Max, keď pobozkáš svoju ešte neoficiálnu priateľku pred autobusom plným tvojich na hlavu padlých spoluhráčov. Ukážkový nápad.

Áno, úchvatný nápad.
Ale ten bozk neľutujem. Len to nie.
Ale možno trošku ľutujem, že som ju pobozkal pred nimi. Keď prídeme, nedajú jej pokoj.
Radi totiž provokujú, ako ste si mohli všimnúť.
,,Max! Zamyslel si sa či čo?" uškrnul sa na mňa Jacob a drgol ma do pleca.
,,Veď ho nechaj, je zaľúbený. Rozmýšľa nad svojou láskou," zaspieval Will, ktorý sedel za nami.
Len som potriasol hlavou a prekrútil očami.
,,Narozdiel od vás, rád používam takú vec, ktorá sa volá mozog a máte to v hlave, aj keď asi nie moc požehnane. Takže premýšľať musím," ohradil som sa a otvoril správy.
Napísal som mamke kde sme, keď mi cinkla správa od Mel.
A ozaj, aby som nezabudla, mamka ti odkazuje, citujem: Máš si dať poriadny strečing, lebo vraj keď si natiahneš sval, tak ešte aj dostaneš. Jej slová.
,,Ó, správa od Melanie. Ukáž," Will mi vychmatol mobil z ruky a sadol si na svoje sedadlo.
,,Hej, vráť mi ho ty imbecil!" otočil som sa na Willa. Ten mi však vyškerený kopol do sedadla.
,,Seď a čuš."
Pretočil som očami, ale sadol som si naspäť. Samozrejme som si prekrížil ruky na hrudi a zamračene sledoval Willa s mojím mobilom v ruke.
S úškrnom tam niečo písal.
Ach, moje nervy. Hlavne nech to všetci v zdraví prežijeme.

William
Uchmatol som Maxovi mobil z rúk a sadol si naspäť.
,,Hej, vráť mi ho ty imbecil!" naštvane sa ma mna otočil. Kopol som ho do sedadla a ohriakol: ,,Seď a čuš."
Sadol si, ale stále na mňa zazeral.
No čo?
Napísal som Melanie:
Neboj sa, dáme na tvoj poklad pozor. W :)
Mel hneď odpísala.
M: Odkiaľ máš Maxov mobil, William?
W: Požičal som si
M: Len tak, hej?
W: V podstate...
M: William.
W: Tak čo, no... Musím mu trochu vrátiť to podpichovanie. Keby si vedela, čo stváral pred rokom, podporila by si ma.
M: Nie som si istá
W: Ale ja áno
Zrazu mobil začal zvoniť.
Kto iný ako Mel.
,,Nemala by si byť v škole?" zdvihol som.
,,Odpadla nám hodina, mudrlant. Daj mi Maxa, prosím."
,,Veď povedz, čo potrebuješ, ja mu odkážem," uškrnul som sa a hľadel na Maxa.
Som si istý, že keby pohľad pálil, už je zo mňa živočíšne uhlie.
,,Will, neštvi ma," zavrčala.
,,Veď dobre dobre, kľud. Moje nervy, vy dvaja ste ako vrčiace traktory," prekrútil som očami a podal mobil Maxovi.
Ten mi ho vytrhol z ruky a zavrčal na mňa: ,,Keď vystúpime z autobusu, neželaj si ma."
Len som sa uškrnul a pozrel na Jacoba vedľa neho, ktorý sa tiež len usmieval a uškŕňal.
Max si dal mobil k uchu a začal rozprávať s Melanie.
Som naozaj zvedavý, čo urobí, keď dôjdeme do Toronta.
Naposledy, keď som Jacoba a Maxa provokoval, sa pred tréningom vkradli do šatne a do výstroja mi nasypali kocky ľadu, ktoré sa neskôr, pochopiteľne, roztopili.
Takže som musel hrať v mokrom výstroji.
A poviem vám, je to tá najnechutnejšia a najnepríjemnejšia vec na svete.
Fuj.
Nenávidím mokrý výstroj.

☆☆☆

Melanie
Hneď ako chalani odišli som musela Rebece prerozprávať celý včerajšok.
Bola z toho neuveriteľne dojatá a nadšená.
A potom sa stala čudná vec.
Jednoducho za mnou došiel Matt, ktorý nie je na turnaji z dôvodu zranenia.
Čo k tomu dodať...
Vraj má niečo s kolenom.
A spýtal sa, či by sme tento týždeň nešli von, ako ospravedlnenie za to, že s nami v piatok nebol v reštaurácii.
Povedala som mu, že si to premyslím.
Preto som volala Maxovi.
Veď chápete, v podstate spolu chodíme a mam ísť von s jeho kamošom?
Divné.
Vôbec nechápem, čo to Matta napadlo.
Ale nechcem byť zase ani hnusná sviňa.
No, do stredy mám čas.
Vraj jemu to bude vyhovovať v stredu. Takže, uvidím.

☆☆☆

,,Snažil sa ma zmiasť, ale nejako som to chytil. Ani sám neviem ako."
Je utorok.
Práve som telefonovala s Maxom a on mi rozprával, ako prebiehal zápas.
Vyhrali, takže tri body sú naše.
Dokopy ich čakajú ešte štyri zápasy v základnej časti turnaja.
,,Ale pustil som dva góly, nie je to veľa, ale aj tak," dokončil.
,,Dva góly nie sú až také strašné. Neboj sa, raz budeš mať aj čisté konto," podporila som ho.
,,Snáď máš pravdu. Tak dobre, ideme sa s chalanmi najesť a potom máme ešte stretnutie ohľadom zápasu. Keď tak ti ešte večer zavolám, dobre princezná?"
,,Dobre. Teším sa."
,,Ja tiež. Zatiaľ ahoj."
,,Pá zlatko."

Zlatko, Melanie?"
Si v pohode?
Úplne.
Jaj tak.

Zajtra máme stredu. To znamená písomka z fyziky(žiaľ) a stretnutie s Mattom.
S Becky sme nakoniec usúdili, že... by som s nim nemala ísť von.
Predsa len, je to naozaj veľmi čudné.
Pomohla mi sa pripraviť na to, ako mu to nejak slušne poviem, aby sa neurazil.
Len dúfam, že to pochopí.

Max
Zlatko.
Povedala mi zlatko.
Z mozgu mám úplnú kašu a z toho šteklenia v bruchu kŕče.
Možno si poviete, že zlatko by pasovalo viac dievčaťu, ale...
Ja to neviem vysvetliť.
Je to proste... wau.
Nemám slov.
,,Oci?" zdvihol som zvoniaci telefón.
,,Počúvaj, napadlo mi, že by som ešte mohol ostať v Toronte, zajtra tiež dôjdem na zápas a potom by som šiel domov. A mohli by sme si aj niekde vyjsť. Veď vieš, pánska jazda," navrhol.
Dnes sa totiž vracal zo služobky, tak sa zastavil na našom zápase.
Bol som rád, že tu mám aspoň niekoho z rodiny.
,,Jasné, kľudne. Prídeš po mňa na hotel?"
,,O piatej som tam," pritakal.
,,Super, tak sa vidíme. Maj sa."
,,Čau."

♡
Dnes opäť ďalšia časť.
Ďakujem vám, že ste so mnou trpezlivé.
Dnes trošku zápasovej tematiky.
Čo hovoríte na Matta?
Príjemné čítanie.
_nightthoughts__