Nie rivali alebo priatelia. (fanfikcia založena na telenovele.)

EP 1

(Upozornenie)

POSTAVÁM JE VIAC AKO 18

Situácie vo fanfikci sú len z mojej chorej mysle, nikdy sa nestali bohužiaľ.. takže tak nejak aby sme boli v obraze.

Vytvorené scény sa v seriáli nikdy neobjavili a podobne dúfam že sa chápaeme tiež tu bude obsah 18+

ヽ⁠(⁠｡⁠◕⁠o⁠◕⁠｡⁠)⁠ﾉ⁠.ヽ⁠(⁠｡⁠◕⁠o⁠◕⁠｡⁠)⁠ﾉ⁠.ヽ⁠(⁠｡⁠◕⁠o⁠◕⁠｡⁠)⁠ﾉ⁠.

(Život vás často privedie na zvláštnu cestu, na ktorej urobíte chyby ale je len na vás ako ich nespravíte.)

Diego Pov. (Hlavne mesto Mexiko.)

,,whoooo! " Ozval sa môj najlepší kamarát ktorý bol vedľa mňa a z nejakého mne nepochopiteľného dôvodu svoju hlavu vytrčal z okna zatiaľ čo si druhou rukou dával fľašku z alkoholom do úst ktorú pil. Zatiaľ čo ja som riadil auto , síce nezakone ale pri troche šťastia dorazíme do toho klubu v čas. Po pár chvíľ sa ku mne môj najlepší kamarát obrátil z úsmevom.

,,Diego ja sa neviem dočkať tých koček ktoré tam dnes určite zbalim." Zatiaľ čo ja som sa usmial a druhou rukou si s ním placou rukou. ,,A správne kamarát keď už je ten posledný deň prázdnin nijak inak si ho neviem predstaviť."

,,No tak človeče! Nehovor to už len spomienka na školu má zatriasa, počuj Diego tvoj otec sa nenahneva na to že si mu zobral auto? Dúfam že s toho nebudu problémy." Zádiel čo ja som si odfrkol a ďalej sa venoval ceste.

,,Tomas v živote môjho otca som ja ten najviac posledná záležitosť ktorú by riešil alebo bude, on sa o mňa nezaujíma prečo by sa mal zaujímať o to aké auto som mu zobral keď ho nezaujíma vlastný syn." Hovoril som zo sakrazmom zatiaľ čo Tomás stišil radio ktoré nám hralo počas cesty.

,,No tak kamarát, určite to tak nie je." Námietol snažiac sa mi zvednut sebavedomie no ja som mu venoval pohľad ktorý hovoril "robiš si len srandu ? Aj toto auto pre neho má väčšiu cenu ako ja."

,,Užívaj si cestu a skús nehovoriť hovadiny poznáš môjho otca." Po tomto sme sa začali obaja pohybovať v ritme pesničky.

.
.
.
.
Zaparkoval som auto pred klubom zatiaľ čo sme z neho obaja vystúpili , kráčajúci ku klubu z ktorého sa ozivala hudba alebo neďaleko bolo niekoľko ďalších ľudí ktorý sa medzi sebou bavili pri vstupe bol jeden z boodygardov aj a s Tomasom sme k nemu prišli zatiaľ čo si nás začal premiéravať pohľadom.

,,18 bolo chlapci ?" Opýtal sa zatiaľ čo sme sa z mojim najlepším kamarátom na seba pozreli a potom opäť na neho. ,,Nie ale občanak mám." Po tomto som vytiahol občansky a obaja sme mu ich podali načo si ich prezrel a opäť nám ich vrátil.

,,Je mi ľúto pokiaľ vám nie je 18 nemôžem vám pustiť dnu.". Prišiel som k nemu bližšie z úsmevom až som mu dal ruku na rameno ,,no tak kamarát nemohol by si urobiť výnimku?" Povedal som načo som vytiahol z peňaženky niekoľko peňazí ktoré som mu podal načo sebou on cukol a zavrčal no nakoniec si peniaze vzal.

,,Fajn ale žiadne problémy." Povedal načo sme si z Tomasom prešli dnu, naše oči mohli vidieť niekoľko svetiel ktoré menili svoju farbu, tancujúcich ľudí okolo parketu ľudí ktorý sedeli alebo sa rozprávali medzi sebou zatiaľ čo sa celým klubom ozivala hlásilta hudba.

,,Človeče ...." Povedal Tomás načo sme začali chodi k stolu kde sme si obaja sadli , a ďalej sa porozhladovali po celom klube až k nám prišiel čašníčka ktorá nám venovala svoje úsmevy.

,,Čo to bude ?" Hovorila načo si prichystala zápisník zatiaľ čo Tomas jej venoval úsmev ,,čo keby nám domesieš to čo sama uznaš za vhodné a ako plus by si nám mohla predhodiť tvoje číslo."