Temné sily - Precitnutie || Sebastian Sallow || ✓

• 03 •

Spoločne vošli do vivária.
Darwin, zvyknutá na zmeny prostredia, natešene utekala ku svojim zvieratám, ktoré dlho nevidela.
Sebastian opatrne kráčal za ňou, obzeral sa dookola, prekvapený, čo všetko mágia dokáže.

"Seb! Poď tu!" volala ho Darwin ku sebe, prútikom vyčarovala kefu, ktorá sama čistila obrieho graphorna. "To je Zeus." hladkala ho po sklonenej papuli a Sebastian opatrne podišiel k nim.
"Neublíži mi?"
"Keď schováš prútik, budeš v poriadku. Cíti z teba strach a vie, že prútik ublíži."
"Aj ty máš prútik."
"Áno, ale naučila som ich, že odo mňa sa ničoho báť nemusia. Sú tu v bezpečí."

Sebastian užasnuto hľadel ako Darwin postupne čistí všetky zvieratá, dokonca zbadal ako sa kŕmidlo samé dopĺňa.

"Kto ťa naučil tie kúzla?"
"Profesorka Weasleyová. Základnú starostlivosť o tvory sme preberali minulý rok. Ostatné veci som skúšala sama."
"Takže keď som ťa minulý rok nikde nevedel nájsť, bola si tu?"
"Presne. Všetko to čo sa dialo- Tu som si oddýchla. Zvieratá ma neodsudzovali za nič. Boli pokojné a načúvali mi. Boli priateľmi, akých som potrebovala mať pri sebe." priznala.
"Ja a Ominis sme asi neboli najlepší priatelia."
"Ominis sa všetkého bál. Stálo ma veľa síl aby som ho presvedčila, aby ťa neudal profesorovi Blackovi a ministerstvu. A ty- Ty si prahol po lieku pre Anne. Nič iné si nevidel. O ničom inom si nerozprával. Tu som sa schovávala keď toho bolo priveľa- Ešte do toho som riešila aj Strážcov-"

Sebastian ju počúval, fyzicky ho bolela myšlienka, že jeho Darwin sedela sama medzi zvieratami, zatiaľ čo on sa venoval iným veciam, pričom mohol byť s ňou.
Mohli trénovať spoločne, mal pomôcť viac jej, než sa zaoberať zakázanou mágiou a hľadaním relikvie, ktorá mu vymyla mozog.

"Mrzí ma to." odvetil opatrne. "S odstupom času vidím, kde všade som pochybil. Správal som sa ako maniak- Sebecký, posadnutý maniak."
"Neospravedlňuj sa. Robil si to pre Anne. Ak by som mala súrodenca aj ja, asi by som tomu lepšie rozumela."
"Pomáhala si mi ako si vedela a ja som bol úplne nevďačný-"

Jeho posmutnelú náladu vycítili aj graphorni. Zeus podišiel bližšie ku nim, zohol sa ku Sebastianovi a hlavou do neho opatrne štuchol.

"Chce ťa rozveseliť." usmiala sa Darwin. "Cíti zmeny nálad." sledovala, ako si Zeus ľahol a čakal. "Máš si na neho vysadnúť. Nechá ťa jazdiť na ňom."
"Jaz- Jazdiť?!" jachtal.
"Bojíš sa?"
"Nebojím. Mám rešpekt."
"Poď. Pôjdem s tebou."

Darwin so Sebastianom vysadli na Zeusa, ten sa rozbehol po pobreží a Sebastian bol nútený pevne chytiť graphorna za vyčarovaný popruh.
Cítil, ako ho Darwin odzadu objíma, bola na jazdu na Zeusovi zvyknutá a tak pokojne oprela hlavu Sebastianovi medzi lopatky a držala sa ho.

Sebastian by klamal ak by tvrdil, že jazda na takom obrovi mu nezdvihla náladu.
No viac ako to ho tešila blízkosť, v akej Darwin bola, ako sa jej drobné dlane dotýkali jeho hrude, brucha, ako ho pri každom prudšom pohybe stisla silnejšie.
Cítil jej tvár na chrbte, teplo z nej by roztopilo aj to najzamrznutejšie srdce na svete.

Zeus sa vrátil na hlavnú pláž, spomalil až zastal úplne. Ľahol si a počkal, kým z neho čarodejníci nezídu dole.

"Tak-"

Darwin nestihla dokončiť svoju otázku.
Sebastian si ju pritiahol ku sebe a pery pritisol na jej. V náhlom bozku vypovedal všetky pocity.

"Takže sa ti to páčilo." vydýchla Darwin, keď ju Sebastian pustil.
"Ďakujem ti." oprel si čelo o jej. "Zachraňuješ ma každým dňom viac a viac."

• • •

Október 1891

Prvé dva školské mesiace prešli extrémne rýchlo.
Cez deň mali vyučovanie, čas trávili nad úlohami v knižnici, alebo v Núdzovej miestnosti, ktorá sa elegantne prispôsobila aj Sebastianovi.