Od toho dňa sme si písali raz za týždeň. Ubehli však dva týždne a po nej akoby sa zľahla zem. Nenapísala. Neinformovala. I keď to druhé ani nemusela. Nie mňa, ale v kútiku duše som dúfal, že sa ozve a povie mi, kedy príde na závod. Máme dohodnutý obed. Neprišla na Monzu, z čoho boli nepatrne rozhodení aj jej priatelia. Valentine neustále kontrolovala telefón a Oscar sa otáčal akoby ju hľadal v dave ľudí. Ďalšia zastávka bol Singapur, kde sme pricestovali dvanásteho septembra a trinásteho sme mali naplánovanú spoločnú večeru. Ja, Lara, Arthur, Oscar a Valentine. Rezervoval som dopredu luxusnú reštauráciu, do ktorej sa dostanete len vďaka rezervácií.
"Tá mrňa sa mi týždeň neozvala. Povedala som jej, že po dvoch dňoch vyhlásim po nej celosvetové pátranie. Myslíš si, že ma tá správa v nedeľu upokojila? Pche vraj nestihnem prísť na závod. Nech sa strčí s takou správou. Je to viac ako týždeň Oscar." šeptá Valentine svojmu spoločníkovi, ktorí kráčajú pred nami.
"Povieš mi prečo tá ženská robí problémy a všetkých tu stresuje?" spýta sa ma potichu Lara.
"Nemyslím si, že robí problémy." zamrmlem. "Niečo sa jej stalo." poviem si skôr pre seba. Soraya informovala Valentine ako jej sľúbila. Každé dva dni jej napísala sms-ku, poslala fotku, hocičo len aby jej dala na známosť, že je v poriadku. Teraz nič. Je pochopiteľné, že má obavy a bojí sa o svoju najlepšiu kamarátku.
"Akosi si ju obraňuješ. Čo si mi nepovedal?" prižmúri na mňa oči.
"Píše si s ňou." prehovorí Arthur akoby nič. Otočím k nemu hlavu a z očí mi šľahajú blesky. Môj pohľad zachytí v danej sekunde. "Kurnik, to som nemal povedať." skriví tvár do grimasy a očami sa mi ospravedlňuje. Povedzte niečo Leclercovi mladšiemu a zaručene to bude v jeden moment vedieť celá formulová rodina.
"ČOŽE?" Lara skríkne až sa vpredu obaja otočia na nás. "Prepáčte, len Arthur mi povedal niečo zaujímavé čo som nevedela a nechala som emócie vyjsť na povrch." rýchlo ich upokojí a oni sa vrátia k svojej debate a kráčaniu do reštaurácie. Už len pár metrov. Od hotela máme reštauráciu cca 5 minút pešo. Za tých päť minút som dal milión autogramov a rozdal niekoľko fotiek, ale teraz v tejto štvrti je tichšie.
"Dík kámo." ironicky na neho prehovorím. "Si fakt kamoš."
"Lando Norris!" nahnevane ma osloví moja najlepšia kamarátka. "Myslela som si, že sme najlepší kamaráti a ty mi nepovieš, že si píšeš so svojou Louboutin popoluškou?" zasyčí potichu mojím smerom.
"Ozvala sa mi ako prvá." potichu jej odvetím. "Musíme prečistiť vody a byť rozumní ľudia, tak si sem tam napíšeme. Nehľadajte tam žiadnu vedu."
"Sto eur na to, že sa dajú dokopy pred koncom sezóny." načiahne ruku k Arthurovi.
"Dvesto, že to bude do Las Vegas." vloží ruku do jej a potrasú si.
"Vážne vy dve nedospelé decká?" spýtam sa ich s nadvihnutým obočím. "Nechcem s ňou chodiť. Ani nie je - "
"Nedokončuj tú frázu, že nie je tvoj typ, pretože ona je presne tvoj typ." pretočí nado mnou očami moja najlepšia kamarátka. Podídeme už k otvoreným dverám, ktoré pridŕža Oscar a vkĺzneme do hĺbky reštaurácie. Čašníčka nás zavedie k nášmu stolu na konci reštaurácie, ktorý je dostatočne skrytý pred očami cudzích ľudí. V prítmí a súkromí sa budeme vedieť porozprávať o veľa veciach. Zároveň sa môžeme odviazať a odhodiť masky, ktoré sme nasadili na tváre, hneď ako sme vyšli z hotela. Začneme byť normálni. Normálna partia na spoločnej večeri, ktorá bude pre nás ako požehnanie po dlhom lete.
"Už plánujete dovolenku po poslednom závode sezóny?" spýta sa nás Valentine, ktorej oči sú uprené na nás troch. Oscar sedí vedľa nej a tvári sa ako kyslá uhorka. Zaujímalo by ma čo sa medzi nimi stalo, ale zatiaľ je to pre mňa veľkou záhadou. Rozprávajú sa ale sú k sebe chladnejší. Vyzerá to, že sa pasujú s démonmi, ktorých v sebe ukrývajú.
*15*
Depuis le début
