Lando
S nadvihnutým obočím sa na mňa pozerá a sleduje moju reakciu na jeho otázku, ale ja žiadnu odpoveď pre neho nemám. Arthur Leclerc si zmyslel, žeby bolo fajn, keby sme si dali dvaja čajík o piatej a porozprávali sa o novinkách z našich životov alias krycí názov ako zo mňa dostať všetky informácie o Soraya. Bol nenápadný ako nadýchaný človek za pouličnou lampou. Nič proti nadýchaným ľudom, ale chápeme sa? Videl som cez neho jasne a čisto.
"Sme tu len my dvaja. Nik iný sa to nedozvie." nalieha na mňa načo dvihnem obočie kamsi nahor až k vlasom.
"Jasné." ironicky odvetím. "Lebo ty a Lara nie ste ako dve pošahané susedky, ktoré si povedia aj klebety ktoré nevedia. Poznám vás."
"Dobre. Možno by som niečo zmienil aj Lare a - " pomaly a neho zamrkám. "Dobre povedal by som jej všetko." zmení svoju pôvodnú vetu a mne sa hneď ľahšie dýchalo.
"Ale ja ti naozaj nemám čo k nej povedať Arthur." povzdychnem si a odložím svoju fľašu na stôl. Čaj o piatej ste mali pochopiť ako čistú vodu u mňa na byte. "Soraya je krásna, príťažlivá žena ale dostal som stopku od všetkých a ja to nebudem pokúšať. Mám svoje hranice. Nebudem klamať, že som o ňu sprvu záujem nemal, to by som si jazyk za to klamstvo mohol vyrezať, ale ona je tak....tak staromódna? Vieš čo sa vzťahu týka, že to je nič pre mňa. Rád sa s ňou porozprávam ale tam to končí."
"Takže to bude tá s ktorou si píšeš?" nadhodí nevinne a ja viem odkiaľ vietor vanie. Lara.
"Čo ti narozprávala?"
"Nič." ruky dá do obranného gesta pred seba. "Len, že keď si na telefóne tak sa uculuješ a si na ňom akosi veľa. Vraj sa to dialo aj pred sezónou."
"Žiadna žena."
"Žiadna žena na instagrame? Pretože vieš, s tvojou povesťou a spojením slov žiadna žena je ťažko uveriteľné."
Pootvorím pery. "Nezačínaj ešte aj ty." pretočím unavene oči. "V túto chvíľu sa cítim dobre sám."
"Jasne a ja som jednorožec čo kýcha dúhu." irónia je zreteľná. Od koho to ten krpec asi tak má, však? Vďaka Lara, že si ho vychovávaš.
"Fajn, s niekým si píšem, ale nič to neznamená."
"Ako to myslíš?" nechápavo sa opýta.
"Normálne. Nič to neznamená."
"Prečo?" Nemajú túto fázu deti, kedy sa pýtajú neustále prečo?
"Pretože neviem kto to je a ani ako vyzerá." vyhŕknem zo seba.
Nakloní sa dopredu viac smerom ku mne. "Ty čo?" vypleštene na mňa hľadí.
"Má účet, na ktorom sa venuje foteniu avšak predovšetkým lodičiek Louboutin. Nie je tam jej tvár, telo, známka po nej. Dokonca bola v Austrálií a je práve tu v Monaku."
"A ty si s ňou píšeš? Keď nevieš ako vyzerá? To sa na teba nepodobá."
Venujem mu naštvaný pohľad. "Je uštipačná, tvrdohlavá, stojí si za svojím názorom a bude mi ho trieskať o hlavu a k tomu všetkému mi nepadá pod nohy. Píše sa s ňou ľahko, aj keď niekedy je to skôr o hádkach ako o písaní. Skôr sa pri nej ventilujem. Nerieši moju kariéru, kto som. Áno vynadá mi ako zneužívam svoje postavenie ale vieme sa porozprávať aj o inom ako o mne. Napríklad o grafitoch, ktorým neholduje a ja som ich dal na svoj instagram." len pri tej spomienke sa zasmejem. "Je v tomto smere iná."
"Nezapozeral si sa ty do nej?"
"Veď som ju ešte ani nevidel." namietnem. Písali sme si ešte pred sezónou kde sa do mňa párkrát obula a teraz si píšeme viac, ale ako sa môžem zapozerať do osoby, ktorú som ešte nevidel? Nedáva mi to logiku.
