Až moc nevinný~ [minsung]

~ Kapitola 4~

Jisung pov:

Ráno som sa zobudil na zvuk budíka. Ach ako ho ja nenávidím! Ale....vlastne dneska je celkom pozitívny deň. Idem pozreť môjho krásneho koníka! Až na to, že musím počkať kým skončí škola. Vstal som z postele a išiel si urobiť rannú hygienu a obliecť sa. Obliekol som si široké čierne nohavice a k tomu biele tričko. Zišiel som dole do kuchyne. Mamina nikde nebola ale nechala mi vzkaz na chladničke, že dnes nebude doma... Zase bude pracovať do noci, však sa zodrie! A aby ste si nemysleli, ja mám brigádu takže mamine aj takto pomáham. Som ale šikovný, nie? Dobre, dobre namyslenosti dosť teraz sa musím ponáhľať do školy.

Prešiel som cez bránu školy a namieril si to rovnu ku skrinkám. Otvoril som tú svoju a v nej bolo kakao. Také čo sa predáva v automatoch. Na ňom bol nalepený vzkaz "vidíme sa na obede veveričiak" na to som pretočil očami ale pousmial sa. Nepovedal by som na Minha že je takýto. Aspoň myslím že my to dal, veď predca on ma nazval veveričiak...hm, zobral som si kakao a išiel do mojej triedy. Hneď ako som vstúpil a podišiel k lavici, ma objal pehavý chlapec. "Ahoj Felix" pozdravil som sa mu a on sa mi odzdravil. "Bola včerajšia cesta s Minhom v pohode? Neurážal ťa nejako?" spýtal sa ma a hneď na to začal mumlať o tom ako ho zabije ak nadával a ďalšie podobné veci... "Neboj sa Felix nič sa nestalo" usmial som sa naňho a on prikývol.

Deň ubehol rýchlo. Teraz je obed, sedím zasa s chalanmi. "Počúvajte nešli by sme dneska do kina alebo niekde von?" spýtal sa Changbin. "Ja dnes nemôžem, idem za mojím koňom" oznámil som. "A čo keby si nás zobral so sebou a keď tak nás naučil jazdiť, čo na to hovoríš veveričiak?" opýtal sa Minho a slovo veveričiak zdôraznil, nad tým som pretočil oči (nad tou prezývkou)."Kľudne vás zoberiem. Len ma trochu prekvapilo že ešte neviete jazdiť, myslel som, že vás to Felix už naučil." povedal som a odpil si z vody. "Pretože Felix nevie vysvetľovať a učiť" povedal Seungmin a usmial sa na Felixa. "To není pravda vy to len neviete pochopiť!!" povedal pehavý na svoju obranu. Nad tým pretočil Seungmin oči a ostatní sa zachichotali. "Tak o kolkej tam ideš?" spýtal sa Hyunjin zatial čo upokojoval Felixa hladkaním po chrbte. "Idem tam o druhej, tak sa môžme o pól stretnúť pri tej opustenej škole na konci ulici Station Road, viete kde to je?" odpovedal som a hneď sa aj opýtal ďalšiu otázku. Na to všetci prikývli. "Okej tak potom sa tam uvidíme, ak bude niekto meškať, tak vás pozabíjam všetkých!" vyhrožoval Minho, za čo si vyslúžil pohlavok od Chana. "A to bolo zas začo?!" povedal podráždene Minho načo mu Chan odpovedal s ľahkosťou "taký preventívny, keby si chcel ešte niečo iné povedať a zachádzal hlbšie do detailov ako by si to urobil".

Bolo okolo jednej a ja som sa vydal na cestu k miestu stretnutia. Mal som oblečené to čo v škole a vo vaku som mal jablká a mrkvy. Jazdecké oblečenie mám v skrinke už pri koňoch v mojej šatni. Áno v MOJEJ šatni. Mám svoju vlastnú šatňu, kvôli tomu, že tam trávim veľa času,tak mi majteľ jednu nechal zariadiť iba pre mňa. Super, že? Už tam zachvílu budem, teším sa keď ich budem učiť jazdiť. Za desať minút som prišiel na miesto a nikto tu zatial nebol. Sadol som si na múrik a pozeral sa na lúku a lesík ktorý oddeloval maličký potôčik. Len tak som tam sedel...............Keď ma zrazu zo zadu niečo chytilo za boky. "Aaaah!!!!" vykríkol som ako nejaká puberťačka ktorá zistila, že sa jej urobíl pupák na čele. Otočil som sa a uvidel Minha ako zomiera smiechom. Toto mu nedarujem! "Hlupák vieš ako som sa zľakol?!" vyčítal som mu a urobil moju oblúbenú činnosť - nafúkol líčka. "Prepáč veveričiak ale toto som si nemohol nechať odpustiť" povedal a zotrel si slzy od smiechu. Áno on sa smial na tom že ma vystrašil až mu z toho vyšli slzy. Na to som povzdychol a snažil sa ukľudniť moje veľmi bijúce srdce. Otočil som sa a už uvidel aj chalanov. Keď prišli k nám premeriavali si najpr pohľadom Minha a potom mňa. "Čo sa deje?" spýtal som sa. "T-ty si rozosmial Minha?" spýtal sa ma Chan s údivom a šokovaným výrazom. "Nie! Henten hlupák ma nastrašil a ja som sa zľakol a na tom sa smeje!" prekrížil som si ruky cez hruď. Keď som to povedal Minho sa znova začal smiať. "To si bol ty kto vydal to zapišťanie?" spýtal sa I.N a snažil sa nesmiať. "Áno" povedal som tak popod nos. Vydel som že sa snažia nesmiať, okrem Felixa a Chana, tí by do nich vypálili dieru keby sa to dalo. "Ehm nepôjdeme už?" opýtal sa po chvílu Changbin. Vštci sme prikývli a vydali sa smer ranč. Samozrejme že som ignoroval Minha.......

__________________________________________

Ja som späť ja neverím!!
Ospravedlňujem sa ale nejaká lenivá som bola....
A užívajte si prázdniny všetci!!
Luv yu~