Stojím.
Pomaly dýcham.
Nádych a výdych.
Žijem.
Zatiaľ.
Je zima, ale neriešim to.
Mám na sebe čierne nohavice a sivú mikinu na zips. Moje čierne krátke vlasy mi vejú vo vetre.
Pozerám sa pred seba. Vidím ako kŕdeľ čiernych vtákov vyletí z lesa.
Čakám.
--
"Chceš sa zabiť?" ozval sa za mnou hlboký hlas. Bol ostrý.
"Neviem." pokrčila som plecami.
"Nevieš? Aké neviem?!" ešte ostrejšie odpovedal. Pokrčila som plecami. Znova.
Chytil ma za plecia a otočil. Držal ma a nepustil. Cítila som ako sa na mňa uprene pozerá. Ja som skúmala naše topánky. Jeho biele. Moje čierne.
"Áno alebo Nie, Vivien?!" spýtal sa. Znova. Jeho hlas už bol pokojnejší, ale chvel sa. Bál sa. Bál sa počuť moju odpoveď.
"Možno." pozrela som sa mu do očí.
Zlomil sa.
Ja.
Ja som ho zlomila.
BẠN ĐANG ĐỌC
Búrka citov
Bí ẩn / ThrillerPíšem odznova. Predošlú knihu s názvom Búrka Citov som vymazala. ‼️UPOZORNENIE: kniha sa neodporúča citlivejším povahám‼️ Ďakujem všetkým, ktorý sa rozhodli dať tejto SHORT STORY šancu. ✨
