Znásilnená

Pozvanie

Posledná hodina a môžem ísť domov.
Matematiku nemusím s Jess si píšeme lístočky a smejeme sa. Robíme to každú nudnú hodinu. Sme v ôsmom ročníku a ešte posledný ročník pred sebou.
Jerremy je rovno v deviatom ten sa má.
Crrrrrrrrn crrrrrrrn
Zvonček hlási koniec hodiny.
,, Tak trieda upracte si triedu ,nezabudnite si zapísať zadanie úlohy a môžete domov "
,,Eli ? Ideš busom alebo peši ?" pýta sa ma Jess.
,, Myslím že sa prejdem je to zdravé "
,, Okey pridám sa ku tebe možno pôjde aj Jerremy"
,, Dobre spýtaj sa ho "
,, spýtam aj keď myslím že radšej by bol keby sa ho opýtaš ty , pozerá na teba s úsmevom "
,, neblázni Jess nepoznáme sa ani "
,, no keď myslíš chichi "

Vyšli sme s triedy a pri skrinke čakal Jerremy
,,Tak dievčatá ako ste sa mali ? "
,, šlo to rýchlo " povedala jess
,, to teda šlo ,8 hodín pekla "
,, ešte rok a ideme na strednú " povedala jess
,, hehe ja už idem budúci rok " povedal Jerremy
,, nešker sa bratranec ,každý tam raz pôjde "
,, každý určite nie " vyhlásila som

,,tak ako dámy?  Ideme na zastávku? "
,, Eli chce ísť pešo pôjdem s ňou ale ak chceš ty choď busom "
,, kde že pridám sa ku vám "
,,No dobre pome "povedala jess

Po ceste sme sa rozprávali o novom podniku ktorý sa otváral pred týždňom.
Navrhla som Jess že by sme tam mohli ísť ale odfrkla že má toho veľa a nemá čas ale vraj Jerremy rád pôjde.
Usmial sa a spýtal sa či nevadí ak pôjdeme spolu sami dvaja.
Súhlasila som ,jess zapišťala ako keby to plánovala ale nechcem som pred ním nič hovoriť aby si to zle nevyložil.
Dohodli sme sa že pôjdeme v piatok čo je za tri dni.
Aspoň sa trošku spoznáme, je milý.
Vysoký, čierne hlboké oči, čierne vlasy s ofinou ktorá mu padá do tváre, keď sa usmeje má rozkošné jamky, dobre sa oblieka.  Myslím že zapadá do môjho typu. Rada s ním budem kamarátka.

,, tak ahoj eli vidime sa rano "
Jess ma objala a kráčala domov.
,,ahoj eli " usmial sa Jerremy
Zakyvala som im a vybrala sa domov.
Odomkla som vchodové dvere a čakala že nikto nebude doma ale zdanie ma klamalo.
V kuchyni niekto sedel