Ráno

128 4 2
                                    

,,Zlatko bojuj ,preber sa mi prosím "
Počujem svoju mamu ale nemám síl čo i len pohnúť rukou.
Neviem či sa vôbec chcem vrátiť späť ale viem že ju nemôžem nechať samú.
Všetko bolo jednoduchšie keď som bola dieťa. Môj otec sa so mnou hral ,chodili sme na výlety,  hrali sme sa na naháňačky ,skrývačky.
Mojej mamke vždy dal pusu keď odchádzal z práce aj keď prišiel.
Objímali sme sa veľa všetci traja .
Čítali mi rozprávky.
A teraz ? Teraz ma ničí vlastný otec a ja nemôžem nič povedať nič urobiť.
Najhoršie je že mama trpí pri ňom tak či tak ako sa mohol takto zmeniť.

Pani Kellerová [ do izby vstúpil doktor]
,, Mali by ste vedieť že vašu dcéru chceme prebudiť z umelého spánku "
,,Ďakujem pán doktor ,už mi veľmi chýba"

Nechcem sa vrátiť ku otcovi.
Bude to peklo znovu a znovu.
Prečo je mama  s ním aj keď vie že ju podvádza? Všetko by bolo ľahšie.
Ale jedno viem ,musím dávat pozor na mamu.
Prebudim sa a budem bojovať.

Znásilnená Where stories live. Discover now