Až moc nevinný~ [minsung]

~Kapitola 1~

Jisung pov;

"Crrrrn, crrrrn"

Pootočil som sa aby som mohol vypnúť tento každodenný zvuk budíka. Dneska bude môj prvý deň v novej škole! Mohol by som sa vám aj predstaviť však? Hehe, takže ja som Han Jisung, kludne ma volajte iba Jisung, mám 17 rokov a rád jazdím na koňoch! Až priveľmi hehe... Práve kvôli tomuto som odišiel z bývalej školy. Šikanovali ma tam kvôli tomu že mám vraj rád "dievčenský koníček". Nuž stáva sa.... No späť k téme, som skôr introvertný typ ale keď som s kamarátmi som veľký extrovert. Mám rád kreslenie postáv aaaaaa to je asi aj všetko čo by som mohol povedať o mne. Musím sa ísť obliect lebo prídem neskôr hneď prvý deň a to vážne nechcem!

Obliekol som si čierne voľné nohavice a biele tričko s krááááásnou mačičkou na ňom. Na to som prehodil ešte čiernu mikinu. Zobral som si tašku, pozdravil maminu a išiel do školy. Veľmi sa tam teším!!

Do školy som prišiel 10 minút pred zvonení. Hneď som si to namieril do riaditeľne. Prišiel som pred dvere a zaklopal. "Ďalej!" zakričal ženský hlas a ja som vkročil. "Dobrý deň" slušne som sa poklonil a usmial. "Ah! Ty musíš byť Jisung, že?" opýtala sa ma pani asi okolo 40 rokov. "Áno to som ja, rád vás spoznávam" odpovedal som. "Aj ja ťa rada spiznávam, predpokladám že si si prišiel pre učebnice a zistiť aká je tvoja skrinka. Takže tvoja skrinka má číslo 56, a aby sme to to uľahčili, tak potrebné učebnice máš už v skrinke, rozvrh by si mal už mať. A tvoja trieda je 2.A, je na druhom poschodí hneď prvé dvere" oznámila mi a ja som sa poklonil. "Ďakujem Vám veľmi pekne" ešte raz som sa uklonil "Dovidenia" povedal som a pani riaditeľka mi toto slovo oplatila.

Vyšiel som z riaditeľne a namieril som si to k skrinkám. Všetci sa na mňa pozerali ale snažil som sa to nevnímať. Prišiel som k mojej skrinke, zobral si znej potrebné veci a išiel do mojej triedy. Našiel som ju ľahko. Zaklopal som na dvere a čakal na povolenie, že môžem vstúpiť, pretože už zazvonilo. Z triedy sa ozvalo ďalej, tak som vstúpil. "Dobrý deň" pozdravil som sa a jemne uklonil. "Ty musíš byť Jisung však?" na to som iba prikývol. "Môžeš sa nám predstaviť ak ti to nerobí problém" povedala moja nová triedna učiteľka a ja som začal s jemným prikývnutím. "Ahojte, volám sa Han Jisung, mám 17 rokov, prestúpil som sem kvôli šikane na minulej škole, dúfam, že tu to bude lepšie. Ako malý som žil v Malajzii a jazdím na koňoch" dopovedal som svoju reč ktorú som mal pripravenú a naučenú od slova do slova. "Jeeej, tak to si budeš rozumieť s Felixom, ten tiež jazdí na koňoch" povedala pani učiteľka. Ja som sa usmial. "Kdo by chcel sedieť s Jisungom?" opýtala sa triedy milo pani učiteľka. Jeeej ruku zdvihol blonďavý pehavý chlapec, bol veľmi roztomilý. "Aj som si myslela že to budeš ty Felix, môžeš si k nemu sadnúť Jisung" aha takže to je ten Felix, veľmi roztomilý chlapec. Pani učiteľke som sa uklonil a išiel si sadnúť k Felixovi.

"Ahoj" pozdravil som sa. "Ahooooj" odzdravilo sa mi to pehaté slniečko. "Chcel by si byť kamarát?" opýtal sa ma s nadšením hneď potom. "Samozrejme že áno, budem rád!" odpovedal som. "Jupiii!" zapišťal potichu Felix na čo som sa trocha zasmial. "Takže ty jazdíš na koňoch?" spýtal som sa ho. "Áno, áno jazdím!" odpovedal mi. "Tak to si budeme roz-" prerušil ma hlas pani učiteľky "Chlapci ja viem že si teraz máte veľa čo povedať ale prosím nechajte si to na prestávku" povedala ale nebola nahnevaná, na tvári jej hral milý úsmev. S Felixom sme si vymenili pohľady a zachichotali sa...

___________________________________________

1.1. 2024
Hiii!
- Toto je môj prvý príbeh! Dúfam že to nie je také zlé!
- šťastný nový rok!🥂