"Vie čo?" pozriem na neho. "Ak mi dáš urobiť tú najlepšiu kávu vo veľkom pohári tak prehodnotím svoje rozhodnutie." prečo nevyužiť to, že tu má väčšie slovo?
"Máš to mať." kývne k jednému zo stolom, ktoré sa nachádzajú vonku. "Je dnes pekné počasie. Usaď sa a z pár minút nám niečo donesiem. Si na niečo alergická?" jeho otázkou ma prekvapí. Myslí aj na drobnosti. Zapisujem mu malý bezvýznamný plusový bodík. Hlavou pokývem do strán na znak nesúhlasu. Nemám alergie, ak sa nepočíta alergia na fuckboy-a.
Kým na neho čakám tak premýšľam prečo som sa vôbec rozhodla súhlasiť s týmto ranným stretnutím. Som za to aby sa dávali druhé šance, ale s ním? Musela som byť včera extrémne unavená, keď som súhlasila, pretože nevidím dôvod na to aby som tak učinila pri zdravom rozume. Lando je presne ten chlap, o ktorého by som ani bicykel neoprela. Tvári sa, že mu patrí celý svet. Zachádza s dievčatami ako s použitými ponožkami. Láme im srdcia a pritom sa tvári, že on nič on muzikant. Naťahuje ich ako žuvačky a potom sú tu dievčatá, ktoré si myslia, že budú s ním niečo viac a dávajú rôzne náznaky do svojim príbehov, príspevkov len aby upútali pozornosť šialených pubertálnych fanúšičiek tohto lámača dievčenský sŕdc. Nechápem čo na ňom každá vidí? Čím ich okúzlil, pretože jeho galantnosť to určite byť nemôže. Kde sa vytratili staré dobré časy, kedy chlap pozval dievča na rande a priniesol jej kvet? Keď sa jej pýtal na banálne otázky zakončiac večer otázkou či ju môže pobozkať ba či sa jej večer páčil? Kde zmizla krása z minulosti a romantika?
Nie som o nič lepšia ako on, ale keď už mám sex tak len s jedným človekom a aj s tým si vždy dopredu povieme, že od toho nič neočakávame a v podstate využívame jeden druhého. Nino bol môj prvý a v túto chvíľu ani ďalšieho nehľadám. Vidím na ňom, že sa niečo deje a preto som sa stiahla a vždy sa vyhovorila, keď sme sa mali stretnúť. Vyzerá to, že si niekoho našiel a ja nechcem aby kvôli malému ďalšiemu úletu prišiel o možné dievča, ktoré by mohol ľúbiť. Nie som sviňa. Povedali sme si, že to stopneme, keď si jeden niekoho nájde a nemusel mi to ani slovami potvrdiť. Stačili mi jeho utrápené pohľady, ktoré ku mne vysielal a vedela som, že nevie ako to ukončiť. Mala by som byť nahnevaná a urazená? Možno by niektorá bola ale ja nie. Vedela som do čoho idem a Nino je slobodný muž, tak ako aj ja žena.
"Nesú sa raňajky." položí predo mňa tanier s lievancami a ovocím. "Nevedel som čo máš rada, tak som ti dal urobiť lievance, i keď kuchár na mňa podozrivo pozeral. Musel som mu vysvetliť, že sa ich ani nechytím." zasmeje sa a usadí sa predo mňa s jeho miešanými vajíčkami a suchým toastom.
"To ti bude stačiť?" spýtam sa ho pri pohľade na jeho raňajky.
"Kde." mávne rukou. "Môj osobný tréner mi donesie potom krabičku. Nechcel som však aby si jedla sama, tak som si dal urobiť jedlo, ktoré mi neuškodí a tréner ma zaň neutýra v posilňovni."
"Ďakujem." pozriem na svoje výdatné raňajky.
"Prehnal som to? Si jedno z tých dievčat čo ráno neje a potom si dá len šalát a ďalej až do ďalšieho obeda nič neje?"
Pobavene sa zasmejem. "Jedlo milujem. Jem päťkrát za deň a niekedy sú tie jedlá veľmi mastné a každá modelka by zo mňa chytila infarkt. Takže nie... nie som jedno z tých dievčat Lando."
"Keď povieš moje meno znie to akoby ho povedal Ricciardo."
Stisnem pery do úzkej linky aby som sa nezasmiala. "Ty vieš teda zalichotiť." zachichocem sa. "Hotový romantik."
"Nikdy som nepovedal, že ním som."
"V každom z nás sa skrýva romantik." nadvihne obočie. "Naozaj. Len musíš nájsť osobu, ktorej budeš ochotný tú svoju stránku ukázať."
