Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„Raz sa to dozvedia mi amor." šepol potichu Alonso načo sa mu Dvadsaťpäť ročná Eliana nespokojne pomrvila v náruči. Zdvihla k nemu tvár a bradu si oprela o jeho nahú hruď.
„Raz áno ale teraz to nechaj tak. Užívajme si to čo medzi sebou máme plnými dúškami a nemyslíme na to, čo si o tom myslia druhí." Na tvári sa jej zjavil malý úsmev. Naklonila sa k Fernandovi a nežne ho pobozkala na pery. Fernando jeho mohutnou dlaňou hladil jej nahý chrbát a druhou rukou jej stláčal bok.
„Tak nemožne ťa milujem." Vydýchol jej na perách načo sa Eliana usmiala a perami prešla na jeho krk, kde po jej perách ostávali vlhké cestičky.
❄️
„Dúfam, že prídeš na zajtrajší vianočný večierok." spýtal sa pri obede otec Eliany.
„Samozrejme ocko." usmiala sa naňho načo si obaja jej rodičia spokojne vydýchli.
„A tento rok už budeš mať doprovod?" zvedavo sa jej spýtala mama načo si len povzdychla. Áno mami, prídem s Fernandom. V duchu si povedala a pozrela sa na jej otca, ktorí bol veľmi dobrý priateľ Fernanda.
„Nie." zavrtela hlavou a odtisla od seba prázdny tanier.
„Zlatko máš už na to vek..." začala jej mama no ona len prevrátila očami a povzdychla si. Keby obaja vedeli pravdu zrejme by ju prinajlepšom vydedili.
„Mama...prosím prestaň s tým." postavila sa, zobrala prázdne taniere a prešla s nimi do kuchyne.
„V tvojom veku-"
„Viem...už si bola vydatá a ja som mala dva roky. Mami, pochop, že je iná doba. Ja mám teraz iné priority ako si hľadať muža a plánovať svadbu. Potrebujem dokončiť školu, nájsť si prácu, niekde sa usadiť a možno potom na to príde čas. Teraz sa ženy bežne vydávajú okolo tridsiatky. Stále mám dosť času." rozhorčene sa pozrela na svoju mamu, ktorá na ňu bez slov hľadela. Je pravda, že španielsky temperament zdedila po svojom otcovi a nie raz si obaja skočili do vlasov a jej mama musela robiť medzi nimi poriadky. Nerada svojim rodičom klamala ale z časti to bola pravda. Určite teraz nebude plánovať žiadnu svadbu, aj keď Fernanda miluje viac než čokoľvek iné na tomto svete.
„Ospravedlň sa madre Eliana." postavil sa k nim jej otec načo si Eliana len ťažko povzdychla a ospravedlnila sa svojej mame. Tá ju len pritiahla do svojho objatia a pobozkala ju na čelo. Eliana bola ich jediným dieťaťom a jej matka si ju strážila a nedala na ňu dopustiť.
❄️
Fernando sa vrátil na sviatky do svojho rodného mesta, Ovieda v Španielsku, odkiaľ pochádzala ako inak aj Eliana, ktorá tu žila dodnes. Oviedo síce leží na severe Španielska, no sneh tu už nevideli niekoľko rokov.
„Niekto nás uvidí." šepol Fernando so strachom obzerajúc sa okolo seba. Eliana si položila ruky na jeho líca a pozrela sa mu do očí.
„Upokoj sa, je to veľké mesto a je tma. Žije tu už viac cudzincov ako domácich, tak sa nadýchni a uživaj si vianočnú atmosféru." doširoka sa usmiala, vtisla mu krátky bozk na pery, chytila ho za ruku a spolu s ním prešla na námestie k vianočnému stromčeku. Fernando sa však stále cítil nesvoj, mal pocit akoby ich niekto neustále sledoval.
