Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou télécharger une autre image.
„Zabijem sa v momente ako stupím na ten nepodarený ľad." Neustále si mrmlala popod nos nespokojná Lieke, zatiaľ čo jej najlepšia kamarátka Adria ju len pobavene sledovala.
„No taaak, nehundri už toľko a poď. Budem stále s tebou." Lieke na ňu len namosúrene pozrela a obula si korčule. S jej pomocou prešla k ľadu a keby ju nedržala Adria, tak v momente ako dostupila na ľad by dopadla na tvrdý ľad. „No tak, je to ľahké!" zakričala na ňu Adria no Lieke len tvrdohlavo zavrtela hlavou a ostala stáť opretá o mantinel.
❄️
„Zabijem každého jedného z vás. Nechápem ako som vám na toto mohol kývnúť." rozhorčene hovoril Max, keď si obúval korčule na ľad. Lando s Charlesom sa len na ňom zabávali čo Maxa ešte viac vytáčalo.
„Už nehundri ako starý dedko a poď na ten ľad." s úsmevo odvetil Charles pričom si k sebe pritiahol Alex.
„Za všetko môžeš aj tak ty Charles. Nemôžeš ísť s Alex sám na klzisko, tak si musel volať Landa a ty musíš zavolať mňa. Nájdi si konečne niekoho ty nemehlo!" strelil po Landovi pohľadom, ktorý sa na ňom tak či tak len zabával. Všetci štyria vyšli spolu na ľad, zatiaľ čo Charles si užíval romantické korčuľovanie s Alex, Max pohľadom zabíjal Landa, ktorý sa mu neustále smial. Max sa obzrel okolo seba a povzdychol si. Možno sa na vonok tváril ako silný a drsný muž, no niekde vnútri to bol stále ten zraniteľný chlapec. Pri pohľade na všetky zamilované páry si sám priznal, že mu chýba nežný dotyk opačného pohlavia. Chýba mu láska od druhého človeka. Chýba mu niekto s kým by sa dokázal tešiť z maličkostí a tešiť sa z jeho úspechov. Bol tak ponorený do svojich myšlienok, že si nevšimol útle telo mladej ženy, s ktorým sa zrazil.
„LIEKE!"
❄️
Adria chytila Lieke za ruky a pomaly s ňou prešla na ľad.
„Vidíš, že to nie je tak zložité?" krátko sa zasmiala Adria a Lieke len prikývla. Snažila sa sústrediť na svoje nohy.
„Dobre, už to zvládnem sama." pousmiala sa Lieke a pustila sa Adrii. Rozkorčuľovala sa po ľade a doširoka sa usmiala, keď jej studený vietor vrážal do líc a rozfukoval jej dlhé vlasy. Zhlboka sa nadýchla a zavrela oči. Cítila sa tak slobodná, bez starostí a konečne voľná. Neuvedomovala si, že toto je to čo celý ten čas potrebovala.
„LIEKE" zrazu začula krik Adrii. Otvorila oči a v momente ako videla postavu pred sebou tak spanikárila a vrazila priamo do Maxa. Ani jeden z nich nečakal silný náraz do tela a tak obaja s rachotom padli na tvrdý a studený ľad. Lieke dopadla chrbtom na tvrdý ľad pričom si jemne udrela hlavu a Max dopadol rovno na ňu. Snažil sa rukami utlmiť pád, ale na ľade sa mu pošmyklo a ostal ležať na Lieke.
„Oh...Kut...Adria?" zvolala Lieke a od bolesti držala oči zavreté. „Oh godverdomme" zanadávala si vo svojej rodnej holandčine Lieke s domnením, že jej nik nerozumie. Max prekvapene pozrel na dievča ležiace pod ním a rýchlo sa zdvihol, no ostal vedľa nej kľačať.
„Gaat alles goed*?" spýtal sa jej Max a ona prudko otvorila oči. Zabodla svoje svetlo modré oči do tých jeho sivo modrých. Max sa nad ňou skláňal a prezeral si ju či sa jej nič nestalo. S Maxovou pomocou sa posadila a chytila sa za hlavu. „Vezmem ťa do nemocnice." rozprával s ňou v ich rodnej reči.
„Lieke..." pribehla k nej Adria.
„Som v pohode, nič mi nie je." zamumlala a postavila sa pričom ju Max stále pridržiaval. Akonáhle ju však pustil, hlava sa jej zatočila a znova padala k zemi. Max ju však stihol chytiť a tentokrát ju už nepustil.
❄️
„Vravela som ti, že sa zabijem na tom ľade. To som ti to musela dokázať na vlastné oči?" mrzuto sa pozrela na Adriu a chytila sa za hlavu, v ktorej jej stále hučalo. Našťastie skončila len s menším otrasom mozgu.
„Prepáč, nepomyslela som na to, žeby to mohlo skončiť až takto." rozhodila rukami Adria.
„Nedoplatím sa v tejto monackej nemocnici. Pozri sa aký tu je luxus." zaúpela Lieke. „Načo si mu dovolila ma doviezť sem?"
„Ako prepáč, ale mali sme ťa nechať ležať na ľade?!" zdvihla hlas Adria. Urazene sa postavila a bez toho, aby niečo povedala odišla z nemocničnej izby. Lieke nahlas zavrčala a oprela si hlavu o nepohodlný vankúš. Zavrela oči, no hneď ju vyrušilo jemné klopanie na dvere. Otvorila oči a čakala na osobu stojacu za dverami, kedy vôjde dnu. Prekvapene vytreštila oči, keď zbadala mladého muža, s ktorým sa zrazila.
„Prepáč...ja...prišiel som sa ti ospravedlniť?" poškriabal sa na zátylku a vošiel do izby, kde za sebou zavrel dvere.
„Nemáš sa za čo. To ja som vrazila do teba." pousmiala sa Lieke a sledovala Maxa ako prešiel k jej posteli. Spoza chrba jej podal plyšového medvedíka, čo vyčarilo hanblivý úsmev na tvári Lieke.
„Ďakujem..." potichu pípla, keď jej ho podal.
„Mimochodom som Max." vystrel k nej ruku.
„Lieke." prijala jeho ruku a s úsmevom naňho hľadela.
––––––––––––––––––––
Kut. - fuck (jednoducho som nenašla preklad do SK 😂)
