Secretly in love with HIM?

3.

Jacob: *obtočil som moje ruky okolo jeho krku, aby som tento bozk mohol prehĺbiť*

Edward: *odelil som sa od bozku, keďže začal byť viac hlbší a šokovanými očami som hľadel na čiernovlasého chlapca* Ja...ja neviem čo...sakra...*povedal som zmätene no zároveň šokovaný svojim činom*
1992 Andres: *sedel som v škole pri okne hľadiac na čisté nebo, ktorým som mohol byť obdarovaný, až kým neprišiel učiteľ a hodina mohla začať*

Jacob: shhh...nič nehovor...*pobozkal som ho znova a vtiahol som ho do domu*

Edward: *ocitol som sa v jeho dome, bol tak iný ako ten náš. Starý nábytok, určite je tu niekoľko pavúkov. Nikdy som sa nezameriaval na detail. No asi by som mal* ja neviem čo to do mňa vošlo! *vykríkol som, pričom som sa zastavil pri  obrázkoch v rámoch* kde je tvoj otec?

Jacob: Nie je tu...*zničene som si sadol na gauč* som z teba zmätený Edward...

Edward: Ja som tiež zmätený sám zo seba. Neviem čo tu vôbec robím...ani neviem prečo som sem prišiel, zrovna za tebou, keď ťa nenávidím, nepoznám odpovede ale už odchádzam...*povedal som pričom som sa začal približovať ku dverám*

Jacob: Počkaj! Nechoď...*povedal som zlomene a prišiel som k nemu*

Edward: *otočil som sa k mužovi predomnou, pričom som sa zahľadel do jeho očí, čím sme si obaja venovali očný kontakt* povieš mi dôvod prečo ostať?

Jacob: J-ja...ummm...

Edward: Ty čo? *zopakoval som. Mal som zostať? Mal som naozaj zostať? Prečo by som mal zostať pri tomto človeku? Je mi odporný no aj napriek tomu mám zostať?* Nebude tvoj otec...zúriť keď ma tu uvidí? *spýtal som sa*

Jacob: *vzlykol som*

Edward: Prečo plačeš? *spýtal som sa*

Jacob: pred týždňom si zbalil veci a odvtedy som ho nevidel...*rozplakal som sa tam. Pred ním. Ako malý chlapec*

Edward: Odišiel? Kam odišiel? To len tak odišiel? Bez dôvodu? Nič ti nepovedal, len odišiel? *prišlo mi veľmi čudné, že by len tak odišiel* Čo sa stalo? *spýtal som sa pričom som si sadol na gauč*

Jacob: pohádali sme sa...a proste sa to vyhrotilo...

Edward: Kvôli čomu ste sa pohádali, tu predsa nemôžeš byť sám...*hovoril som, pričom som si to tam obzeral* "Ako keby  je malé dieťa..." *pomyslel som si* Určite sa vráti...

Jacob: on sa nevráti. Povedal mi zbohom...a keď to povie otec, tak to myslí vážne...

Edward: A príčina vašej hádky? A prečo nebývaš u náčelníka? Predsa tu nemôžeš bývať sám.. ako osamelý vlk bez svorky...*hovoril som*

Jacob: zistil, že som iný...

Edward: Aha tak choď za náčelníkom. Je to tu...no asi to nie vhodné pre jedného človeka. Možno zvládaš rúbať drevo a podobne...ale starať sa o domácnosť? Vieš variť? *spýtal som sa ho*

Jacob: hovorí ten, ktorý skoro nikdy nič neje...*obtočil som si ruky okolo brucha* nejedol som už asi štyri dni...*odvrátil som od neho pohľad*

Edward: A to stále žiješ? Prečo neulovíš líšku, tak ako ja? *Jacob mi venoval znechutený pohľad pričom si sadol vedľa mňa z pohľadom na zemi*

Jacob: Ja nejem zvieratá a áno. Stále žijem. Ale viem, že by si bol radšej, kebyže som mŕtvy...

Edward: Ja za to nemôžem, nenávidím ťa. Nepovedz, že si mi nikdy neprial smrť ešte pred tým šialenstvom s láskou...*tikajúce hodiny rušili to ticho v dome*