(ne)dôležitý oznam

5 1 2
                                    

Všetkým sa tu hlásim po neskutočne dlhej dobe (ak toto ešte niekto číta, samozrejme 😅).

Posledné 2 roky boli pre mňa hodne nabité. Neospravedlňuje ma to za zanedbávanie písania, no zaslúžite si vysvetlenie.

Najprv maturitný ročník. K tomu sa veľmi vyjadrovať nebudem. Každý z nás to pozná. Projekty, spracovávanie maturitných tém, následné učenie a navyše stres zo skúšok. Klasika vo svete maturantov.

Po naturite sa stalo hneď niekoľko vecí. Komplikácie, ktoré nikto nepredpokladal. Zlomená noha a zo mňa sa stala na niekoľko mesiacov „opatrovateľka“, do toho aj prvá ozajstná práca, ktorej som venovala všetku energiu a čas. V decembri som zistila, že čakáme bábo a aj napriek tomu, že som sa chcela vrátiť k písaniu, nedalo sa.

Veci nabrali rýchly spád.

Príprava na nového človiečika, práca a vybavovanie svadby do toho bolo extrémne vyčerpávajúce. Do toho všetkého sa mi zhoršilo mentálne zdravie a znova všetko išlo ta tam.

Avšak teraz sa v mojom živote vrámci možností všetko ustálilo a ja by som za tento mesiac chcela dopísať Anteric a tým pádom ukončiť životnú etapu písania. Aspoň teda na istý čas.

Preto sa chcem poďakovať každému, kto si túto hatlaninu prečítal aj po tak dlhom čase a ospravedlniť sa za všetkú tú neaktivitu a vaše čakanie počas rokov.

PS: zároveň pridávam pieseň, ktorú som mala na prvý svadobný tanec na spríjemnenie čítania tohto divného oznámenia :)

- s láskou yukii

Anteric | l.jn [pozastavené]Tahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon