Keď nájdeme cestu späť

4. CHÝBA MI TO

Po niekoľkých hodinách práce sme konečne dokončili erb nášho tímu. Popravde bola som naň dosť hrdá, tak ako aj na názov a motto nášho tímu. Podarilo sa nám vymyslieť niečo, čo tu ešte nebolo, a to ma vždy hrialo pri srdci. V našom erbe sa nachádzal nezlomný plameň odrážajúci sa v našich očiach. 

Usmejem sa na našu skupinku. ,,Skvelé, myslím, že sme pripravený na uvítací táborák. Tento rok to dáme decká." Očami blúdim po každom jednom z nich až sa nakoniec môj pohľad pristaví na Nicolasovi. Na moje prekvapenie sa pozerá aj on na mňa, no nie tým nepríjemným pohľadom ako posledné tri roky. Nie bol to pohľad môjho najlepšieho priateľa, pohľad, ktorým sa na mňa díval kedysi.

Na prázdno prehltnem a radšej svoj zrak presuniem inam. 

,,Presne, máme silné zloženie tímu a najlepších vodcov." Vyhlási Matej, na čo Zoe okamžite prikývne. ,,Tak, tak. Monika nás nemohla rozdeliť lepšie." Usmeje sa a pozrie mojim smerom. Mám nutkanie jej na to niečo odseknúť, ale nakoniec sa udržím. Potrebujem odtiaľ čo najskôr vypadnúť. 

,,Asi máte pravdu." prikývnem napokon. ,,No teraz máte asi hodinku do večere, tak si ju užite. Vidíme sa potom." Rýchlo na nich mávnem a čo najrýchlejším krokom sa vydám, čo najďalej od neho.

.....

Ťažko sa mi dýcha a potrebujem si utriediť myšlienky. Ani neviem kam som sa to vybrala, nohy ma nesú bez rozmyslu, čo najďalej od ruchu v kempe. Nakoniec sa zastavím pri potoku a kľaknem si na zem. Naberiem si trochu ľadovej vody do dlaní a ovlažím si tvár. Trochu mi to pomôže.

Prečo sa na mňa musel tak pozrieť? Pripomenula mi to tie staré časy, keď sme ešte boli priateľmi. Panebože veď sme spolu vyrástli, naše mami sú najlepšie kamarátky. Nechcela som si to doteraz pripúšťať, ale občas mi chýbal. A čo to trepem, keby len občas. Bolo to tak stále a ja som stále nechápala, prečo sa to tak pokazilo. 

Vždy sme si hovorili všetko a ten pako sa mi to vtedy ani neunúval vysvetliť. Najhoršie na tom celom bolo, že som za taký krátky čas prišla o dvoch ľudí, na ktorých mi záležalo najviac na svete. No nechcela som teraz myslieť na Alicu.

Utrela som si slzy, ktoré mi, ani neviem kedy začali stekať po tvári. Možno by som to mala skúsiť urovnať alebo len počkám ako sa to celé vyvinie. Aktuálne sme predsa uzavreli mier, aj keď to bolo nanajvýš divné. 

Neďaleko odo mňa praskne vetvička a ja sa rýchlo poobzerám či tu som naozaj sama, nikoho však nenájdem. Napokon vytiahnem mobil a skontrolujem čas. Zistím, že už ubehla polhodina od môjho úteku, o ktorom som vedela iba ja, a tak sa čo najrýchlejšie poberiem naspäť, aby som stihla večeru.

.....

,,Kde si bola?" opýtajú sa ma naraz moje tri kamarátky, keď vstúpim do chatky. ,,Nikde." odpoviem pohotovo, ale Zoe na mňa uprie nedôverčivý pohľad. ,,Bola som sa prejsť a potrebovala som si trochu utriediť myšlienky." priznám napokon a sadnem si na svoju posteľ.

,,A načo si prišla?" opýta sa Nela kým si svoje ružové melírované krátke vlasy vypína do polovice hlavy. Chvíľu zaryto mlčím, no napokon im poviem aspoň niečo. ,,Asi mi to chýba." poviem potichu. ,,Tvoje priateľstvo s Nicolasom?" opýta sa Veronika, ktorá si ku mne prisadne a jednou rukou ma objíme. Jej dlhé hnedé vlasy ma pošteklia na pokožke.

,,Áno." priznám po chvíli. ,,Vieš, že by stačilo sa s ním o tom porozprávať? My všetky sme si totiž isté tým, že aj jemu chýba priateľstvo s tebou." Povie povzbudivo Zoe. ,,Ja viem, ale nečakala som, že to budem chcieť riešiť."

,,No ja navrhujem, aby si to zatiaľ nechala tak. Predsa len ste spolu v tíme, nejako sa to už vyvinie. A okrem toho by sme si teraz mali švihnúť, večera je o päť minút." Vloží sa do toho Nela a mrkne na mňa. ,,Dobre to znie ako rozumný plán." vďačne sa na ne usmejem a potom sa už vyberieme na večeru.

.....

Nicolas

Zamyslene som sa prehrabával v kuracom soté so šampiónmi, ktoré by som za iných okolností mal už dávno zjedené. Viem, že som ju nemal sledovať, ale nevedel som si v tej chvíli pomôcť. A na moju obhajobu najprv som nevedel, že tam je. Bolelo ma vidieť ju plakať a zaujímalo ma, prečo plakala. 

Mal som totiž také neblahé tušenie, že sa to z časti týkalo aj mňa. A je dosť možné, že z tej väčšej. Možno som sa tváril, že ma nezaujíma, čo robí, s kým sa kamaráti a ako sa cíti, no to nebola pravda. V hĺbke duše som to vedel už dávno. No keď som ju tam videl plakať, potichu a zúfalo, povedal som si, že sa vykašlem na to, čo bolo. Budem sa k nej správať ako kedysi. 

Viem, že potrvá kým si navzájom naozaj odpustíme, ale chcel som to vyskúšať. Vďakabohu, teraz už nevyzerala, že by ju niečo trápilo, ale ona vedela vždy celkom obstojne predstierať. Veď som ju to učil ja, ešte keď sme boli deti. Smiala sa na niečom, čo jej hovorila Veronika. 

Pousmial som sa a nakoniec som dojedol rozbabranú večeru. ,,Čo si taký zamyslený Nick?" opýta sa ma Filip po chvíli. ,,Nie som zamyslený Filip, len... mi to tu chýbalo." vymyslím niečo narýchlo, než ma preruší Monika, ktorá sa práve postavila do stredu jedálne.

,,Takže decká, venujte mi chvíľku pozornosti." Povie a tleskne rukami. ,,Za dvadsať minút sa stretneme v altánku s ohniskom a zahájime otvárací táborák predstavením tímov. Potom si už budeme ako vždy užívať jedlo a pesničky, čo mi pripomína..." Chvíľku blúdi pohľadom po jedálni a nakoniec sa zastaví na mne. ,,Nico ešte hráš na gitaru?" opýta sa ma. ,,No áno." odpoviem jej a už viem kam to smeruje. ,,Chceš, aby som hral, však?" Zasmejem sa.

,,Presne tak. Dúfam len, že tu máš gitaru." ,,Máš šťastie, že bez nej z domu neodídem. Prinesiem ju a niečo nám zahrám." usmejem sa na ňu. ,,Ďakujem. Tak to by sme mali, dojedzte, vezmite si mikiny a vidíme sa teda pri táboráku." Mrkne na nás Monika a nechá nás, aby sme sa pripravili.

.....

,,Zoe, Liv, Sára poďte sem!" zamáva na dievčatá Maťo. ,,Už sme nám obsadili stôl. Máte ten erb a zošit?" opýtam sa ich s poloúsmevom. ,,Áno máme všetko, čo potrebujeme." prikývne Olívia, zatiaľ čo si sadajú na lavicu oproti nám a položia veci na stôl. 

,,Tak už sme tu myslím všetci, takže navrhujem začať. Pôjdeme pekne po poradí ako sme vás rozdeľovali poobede. Sme zvedaví na vaše tímy, takže smelo do toho." usmeje sa na nás Monika a potom sa už začne predstavovanie všetkých tímov.

.....

Ahojte, nová kapitola je na svete! Čo na ňu hovoríte? A nebojte sa postupne sa dozviete, čo sa vlastne stalo, že sa to tak pokazilo. A myslíte, že sa im to podarí urovnať? Budem rada za spätnú väzbu v podobe komentárov. :)

- Vaša Lady B