Max and Oliver 3 - last chapter

Nová výzva

                                                                                            OLIVER

„Čo tak pozvať krásnu dámu na drink ?" koketne sa ozvalo hnedovlasé dievča vedľa mňa a prisadlo si na voľnú stoličku.

Pár krát som potočil pohárom s vodou vo svojej ruke kým som sa na ňu otočil, skôr než som však stihol čokoľvek povedať, vtrhla medzi nás baba, ktorá mi otočila život hore nohami.

„Čo tak vypadnúť ?" zaškerila sa na ňu dokonalými perami zas a raz natretými červeným rúžom.

Max bola dokonalá to nikto nemohol poprieť, dokonalé telo, vlasy, pery natreté červeným rúžom a ľadovo modré oči - no aj keď som si to uvedomoval v duchu, priznať to nahlas som odmietal.

Naháňal som sa napriek štátmi aby som ju konečne našiel a keď mi povedala tie krásne slová v lietadle, keď vyslovila Milujem ťa, mal som sto chutí sa na ňu vrhnúť, bozkávať ju, mať ju, spraviť ju svojou. Lenže nenechám ju získať ma tak ľahko, bude sa musieť snažiť. Hra sa práve začala a uvidíme kedy skončí.

„A ty si ?!" hnedovláska sa zatvárila pohoršene, priam dotknuto že ju niekto vyrušil – potichu som sa zasmial a očakával jedovatú odpoveď od Max.

„Jeho snúbenica," usmiala sa a mne zabehla voda.

„Klame, je to len ďalšia potvora, ktorá ma naháňa," zapojil som sa do rozhovoru, čo bola ďalšia chyba, obe sa na mňa zamračene otočila.

„Nazval si ma práve potvorou ?" vyštekli obe naraz.

Pozrel som najprv na hnedovlásku, bola obyčajne pekná – typ dievčaťa, pri ktorej si poviete že je pekná ale neotočíte sa za ňou. Potom som sa zameral na Max – Boh by mal prepočítať svojich anjelov, jeden mu spadol z neba, pristál v pekle a vyškriabal sa na povrch zeme.

Prižmúrila na mňa ľadovo modré oči, pristúpila bližšie, tak blízko že sa naša pery takmer dotýkali. Chcel som ju pobozkať, och človeče tak veľmi som ju chcel pobozkať - stačilo by sa mi len nakloniť.

Zrobila prvý krok, naklonila sa ešte bližšie, srdce mi bilo ako o život a ucítil som jej dokonalú vôňu po ružiach. Jej slová mi však dych vyrazili : „Ešte raz ma nazvi potvora, ty bastard a uvidíš aká potvora zo mňa môže skutočne byť."

Už-už sa chcela odtiahnuť no nemohol som to dopustiť, to čo to dievča robilo nie len s mojím telom ale aj s mojou mysľou bolo neuveriteľné v jednej chvíli ma vedela tak nažhaviť a tak nehnevať že iný ľudia by to asi ani nepochopili. Schmatol som ju za predlaktie a stiahol ju na seba. Hnedovlásku som už dávno odignoroval kým som sa sústredil na Max sediacu obkročmo na mojich kolenách. Ruky si bez hanby položila na moje ramená, pomrvila sa a usadila sa ešte pohodlnejšie čím ma ešte viac rozpálila.

„Pozrime sa, kráľ školy, zlý chlapec a najväčší debil akého poznám si objednal vodu v bare ?" zasmiala sa a mne pár krát srdce vynechalo úder.

„Veľmi dobre vieš že už dlho nie som tým kým som bol, stredná škola je za mnou," ruky som položil na jej boky a dráždivo pomaly som nimi prechádzal dole na jej stehná.

„Povahu máš rovnako zlú ako vtedy," štipla ma do chrbta dlane na ľavej ruke a odpila si z mojej vody.

„To bude asi tým že ešte stále sa okolo mňa motá jedna potvora," zdvihol som obočie na grimase, ktorú urobila.

„Choď do pekla, Thomson !" zvolala a uvoľnila sa z môjho zovretia.

Chystala sa odísť to som nemohol dopustiť, aspoň tu nie.

„Až po tebe." Pritiahol som si ju naspäť a konečne spojil naše pery.

Konečne som opäť cítil tie plné pery na svojich, jej vlasy v mojich prstom, jej vôňu a ju celú. Bolo mi jedno že jej červený rúž budem mať na tvári aj ja, hlavne že som ju mal a doslova si vychutnával tu chvíľu – aspoň tu, aspoň v mojom sne.

Prebudil som sa zadychčaný a vzrušený zo sna o Max- sny o nej, ktoré sa mi snívali až príliš často.

Príliš často na to, že už sme vypadli zo strednej a často na to že som sľúbil že sa od nej vzdialim. Myšlienky na ňu a na to čo mi povedala v lietadle ma však sprevádzali celé tie tri roky.

Alexa, Damiána, Elliota či Heili alebo Charlotte som odvtedy čo som zmaturoval nevidel a aj od nich som sa odpojil. Max ma ešte prvý rok naháňala, potom, ako som čakal, ju to prešlo. Celý rok mi opakovala ako veľmi ma miluje, ako za mnou pôjde aj na koniec svete a robila to – lenže ja idiot som jej to nechcel tak veľmi uľahčiť a nenechal som sa zlomiť dokým jej vážne nedoplo že už jej to nikdy nepoviem. Pamätám si veľmi dobre náš posledný rozhovor a jej slzy. Spravil som chybu, kurva veľkú chybu – keďže aj po čase sa mi o nej ešte stále sníva a najradšej by som ju opäť videl, všetko napravil.

Vyhrabal som sa z postele a skontroloval čas na mobile. Nastúpil som na univerzitu, keďže som nevedel čo ďalej so životom a celkom sa mi darilo.

Správa na telefóne ma však veľmi zaujala, bola od môjho spolužiaka z rovnakého odboru menom Will.

Stálo v nej : Nová výzva.

Will mi strašne pripomínal mňa na strednej, škola ho nezaujímala, baby mal na každom prste tri, fajčil, veľa pil a vo voľnom čase robil ilegálne veci – jednoducho bol drogový dealer. Toľko k môjmu prvému kamarátovi na vysokej.

Taktiež vymýšľal všelijaké výzvy tykajúc sa hlavne dievčat a ako inak s mojou tváričkou som skoro každú výzvu vyhral – samozrejme že som ich len namotal a nechal tak, stále mi totiž v hlave a srdci zostala Max. Kurva zase o nej rozmýšľam – musím si dať studenú sprchu.

Predtým som však rýchlo odpísal Willovi o čo ide.

Hneď mi odpovedal a mne sa opäť zasekol dych. 

V odpovedi stálo : Nová baba, ten kto ju získa vyhral asi všetko – je dokonalá, zistil som však zatiaľ len jej meno. Volá sa Max. 

Je to tu moji milý, opäť sa nudím a s vekom a pribúdajúcou hlúposťou znovu pokračujem v písaný tohto 3 dielu série Max a Oliver. Prosím ak náhodou už toho máte pokrk a vážne Vám to už príde otrepané napíšte mi – pretože fakt dlho som uvažovala či pokračovať...

Znovu však zamiešavam všetko a posúvame sa ďalej v živote obidvoch postáv, nebojte nebude to nijaké klišé – dúfam :D.

V prípade otázok píšte :*.

XXXXXXXXXXXXXXXMimo_zemeXXXXXXXXXXXXXX