ORDINARY |SK|

10. Spolu

Aww to bolo zlaté. Celý večer som sa s Hayesom rozprávala o jeho bratovi Nashovi a o celom jeho živote. Bolo krásne počúvať ho. Uvedomovala som si dve veci. Po prvé stratila som úžasného kamaráta ktorý ma vedel vždycky rozosmiať poučiť ale aj nahnevať. A po druhé že som našla dokonalého chlapca ktorý vie čo chcem vie kedy to chcem a vie aj prečo to chcem. Áno moja logika. Keď som bola malá hrávala som sa s Tommom na princa a princeznú. On bol moja vysnívaná láska on bol ten na ktorého koňa sadnem. Heej to sa rýmuje. Ja som bola jeho rúžová princezná čo mu dala bozk za prsteň a milovali sa až do konca života. Lásku som zažila raz. Milovala som ho úprimne ale bolo zjavné že on mňa nie. Tak som sa mýlila. Ako som len mohla? Až teraz vidím aké je to zažiť lásku z obidvoch strán. Milovať a byť milovaný.

Ráno bolo strašné a úžasné zároveň.

,,Dobré ráno zlato." povedala som ospalo. Pretrela som si oči a kukla sa na Hayesa ktorý sedel na okraji postele.

,,Hej čo je ti?" spýtala som sa podráždene.

,,Jen spi ešte prosímťa ešte je málo hodín.

,,Si normálny však je desať."

,,Nie spi ešte budeš nervózna." toto znelo dosť divne. O čo mu ide?

,,Čo je prosímťa? Máš nejaký problém alebo čo? Lebo ako ak chceš ja pôjdem a nebudem viac už tvoja." pozrel sa na mňa s nejakou nádejou v očiach. Povie mi niekto čo sa tu deje?

,,Ty si moja? Fakt si to pamätáš? " preletel na moju stranu postele a dotkol sa mi nosom čela.

,,Hayes povieš mi o čo tu do pi.." vtom vletela do izby Ann.

,,Ty vole Ann čo tu robíš." dobre že som Hasa neodkopla dakam do kúta izby ale kopla som doňho až spadol z postele. Z dlážky som počula chichotanie sa. Ja ho prizabijem.

,,Čo tu ja robím Jenifer? Ja? Čo tu robí tento neviem. Jak sa mňa možeš spýtať toto? Radšej mi povedz hneď že nie si panna lebo ak sa to dozviem neskôr tak si ma neželaj!" z dlážky pod posteľou vybuchol hurónsky smiech. Schmatla som ho za rameno z dola a vliekla som ho do kúpeľne.

,,Hayes okamžite sa obleč umy a zachvíľu som pri tebe. A švihaj." zatresla som dvere a utekala som do svojej izby. Na posteli už sedela moja kalifornská teta. Auč toto bude zlé.

,,Ann on je môj chlapec od včera je .. proste sa do toho nestaraj a všetko bude dobré a jak ťa prosímťa napadlo že nie som panna? Fakt si myslíš že som až taká nevychovaná? " chvíľku sme sa na seba pozerali. ,, , no dobre fajn som nevychovaná ale on ma miluje a ja jeho tiež tak sa maj." preletela som k dverám izby a otvorila som ich. Posunula som ruku smerom k schodisku ako náznak že tu už nemá čo hľadať.

,,Jenifer. Nemôžeš niekoho v tomto veku ešte milovať. Je to nemožné . Nemôžeš sa zamilovať keď z toho nič nebude."

,,Ann ako to môžeš doriti vedieť? Jak to môžeš vedieť? Za to že ty si nejakú lásku ešte nezažila tak ja za to nemôžem. A za to že nevieš čo je to láska ani za to nemôžem. Už by bolo na čase aby si si niekoho našla a už ma neotravovala s tými tvojimi "dospeláckymi" rečami. Ann ani nevieš čo prežívam tak mi to nechci pokaziť. Lebo potom nebudem len nevychovaná ale aj divoká a to nechceš. Tak sa mi nestrkaj do života a obom to bude lepšie." toto som jej fakt povedala? Ja som sprostá. Teraz ma pošle domov. Ach..

,,Zlato nechcem ti nič kaziť ale nemôžeš sa na toho chlapca veľmi naviazať. A ako vidím on už na tebe je. Nebudem sa vám do toho strkať ale pamätaj nikdy nie je dobrá žiadna závislosť." postavila sa z postele schmatla kľučku od dverí a vypochodovala von z izby. Posadila som sa a hlavou som sa oprela o stenu. Stena bola chladná a drsná. Taká budem aj ja keď mi rodina skazí môj život. och.. To som taká že dokážem kvôli Hayesovi riskovať svoju rodinu? Som na ňom závislá. Ann mala pravdu. Nemôžem byť ale.. Hlavu v dlaniach. Srdce v okovách. Pomaly som vstala a prešla do kúpeľne. Hayes mal na sebe iba trenky a umýval si zuby. Objala som ho zozadu a pobozkala som ho na krk.

,,Tak mi už vysvetlíš prečo si bol taký keď som sa zobudila?" mala som motýle v bruchu ako som sa dotýkala jeho spotenej pokožky. Cítila som ako sa mu naplo brucho a tak ma zaliala horúčava. Obrátil sa ku mne a vtisol mi pastový bozk na ústa. Mala som pastu všade ale bolo mi to príjemné. Chvíľku som cítila jeho mäkké a horké pery na svojich. Potom som schmatla svoju kefku a s tým čo som mala v ústach som si začínala umývať zuby. Mňaam..

,,Vieš nechcel som aby si sa zobudila priskoro lebo som si myslel že by si si to nepamätala celé čo sa včera stalo. Vieš Jen ja som do teba až po uši. Neviem čo mám robiť. Ale teraz keď viem že si už moja nikto nás nerozdelí." povedal Hayes.

,,Zlato ja som bola som a aj budem vždycky tvoja. Milujem ťa a nič nás nerozdelí. " pobozkala som ho a zvalili sme sa na posteľ. Prebrala som velenie a otočila som sa naňho. Krk mi zasypával bozkami a aj chrbát. Som zamilovaná more!

V Starbuckse bolo more ľudí. Nevedeli sme kam si máme sadnúť a rada bola dlhá až tak že ľudia vytŕčali z obchodu. Tak sme na to kašľali a išli sme do Hard rock café. Tam tak isto. A tak sme sa vybrali na bralo odkiaľ bolo vidieť celé LA. Pamätám si na ten deň keď sme tam boli s Hasom jedli pizzu a tam sa to všetko odštartovalo. Ďakujem ti útes. Lol..

,,Tak čo riešime teraz?" oprel sa lakťami o trávu a sledovali sme ruch mesta.

,,Náš vzťah nadobudol nový rozmer. Myslím si že by sme to mali oznámiť tvojim ehm.. fanúšičkám." prekotúlala som sa na brucho a podoprela si ruky. Bolo mi trápne hovoriť o jeho slávnom živote lebo takého slávneho Hayesa ja nechcem. Ja chcem normálneho krásneho milého múdreho chlapca. A presne taký je on.

,,No hej ale teraz počkaj chvíľu.." pozrela som sa naňho s obavou na čo mám čakať? A v tú ranu si prdol.

,,Fúúúj Hayes ty vole ty máš namiesto čriev parník? Si normálny? Ty vole ! Hayes ja mám nos. A ten to teraz mimoriadne cíti. Daj si s tým prdením už konečne pokoj lebo ti zomriem skôr ako zmaturujem. Ty vole Grier. Ty máš ale fety." smial sa jak postihnutý a nevedel prestať. Rozosmiala som sa tiež. A potom som si prdla aj ja. Hah tak sme dvaja.

,,Fúúúj Jen ty vole ty máš namiesto čriev parník? Si normálna? Ty vole! Jen ja mám nos. A ten to mimoriadne cíti. Daj si s tým prdením už konečne pokoj lebo ti zomriem skôr ako zmaturujem." parodoval môj hlas a to bolo dosť vtipné. A tak sme tam boli až do večera.

,,Jen musím ti niečo dať." postavil sa a zalovil vo vrecku. Čoo?

,,Čo to je?" posadila som sa a pozerala som mu na ruky. Dal ruky za seba a mal tam nejaké papieriky.

,,Oznamujem ti že o týždeň letíme spolu my dvaja do New Yorku!"

Čo?

Tak ďakujem že čítate baby milujem vás lásky♥ Na začiatok by som sa chcela spýtať že či sa vám story páči? Prosím kommentujte a keď nie tak by som asi prestala písať ale podľa záujmu či sa vám páči.. :) Ja si samozrejme písanie strašne užívam a dostávam sa do kože hlavnej hrdinky Jen. Ako ste na tom vy? :D Každopádne votujte kommentujte budem len rada :) S láskou Lenka ♥