2. Adios

844 53 3
                                    

Výkriky z spálne neutíchali a tak som sa pobrala ladným krokom späť do svojej izby. Otrasná rúžová škaredila moje steny. Izba bola strašne veľká nemala som do nej čo dať. Moja posteľ s otrasným závojom nad ňou stála v pravom rohu. Balkón bol asi jediný pekný. Bledooranžové zábradlie a kamenná dlažba. Vyšla som naň a poobzerala som sa okolo. Bude mi to tu chýbať ale zároveň sa aj teším preč! Sadla som si na kreslo ktoré bolo v ľavom rohu obrovitánskeho balkóna. Tam namňa čakali šaty ale neunúvala som si ich ani len obzrieť. Do izby mi vtrhli rodičia. A je to tu pomyslela som si..

,, Ako ?! Ako si mohla?!" kričala na mňa mama z plných pľúc. Na hlave mala jedno obrovské hniezdo tak isto ako otec. Nemala mihalnice. Pri pohľade na týchto zúbožených ľudí som sa musela rozosmiať. Potláčala som smiech ako sa len dalo ale nešlo to. Vybuchla som do hurónskeho smiechu až ma začalo bolieť brucho.

,,Och! Tak tebe smiešne byť toto?" spýtal sa ma otec. Ešte stále nevie po anglicky a to ma rozosmialo ešte viac. Tiekli mi slzy a šúlala som sa najviac ako sa dalo. Po asi piaich hodinách som sa zatvárila seriózne.

,,Kto by si dával prvú korunu ha? Alebo prvé mihalnice povedzte kto?!" mama bola celá červená od hanby a hnevu.

,,Dosť! DOSŤ!" vykríkla až som nadskočila. ,, Takto to nepôjde drahá moja. Hneď teraz volám Ann a sťahuješ sa k nej. Už to tu nevydžím. Nevydržím. Takto sa s nami zahrávať. Ihneď si baľ všetky svoje veci a keď dospeješ môžeš sa vrátiť. "

,,Ale mama..." začala som protestovať na efekt ale hneď ma zakríkla. V duchu som sa nesmierne tešila.

,,NIE! Volám jej hneď teraz. Baľ si veci. Žiadna oslava. Nič! Nič! Rozumela si? Nič!" bolo vidno že mama bola fakt naštvatá. Nemohla som jej v takomto stave hádzať ešte ďaľšie trápne komentáre a tak som iba slabo prikývla. Vypochodovali z izby a otec tresol dverami. Pomaly sa mi začal rozširovať úsmev. Teta Ann. California. Amerika. LA. Tak dlho som po tom túžila. Tak dlho som tam chcela ísť ale nikdy sa mi to nepodarilo.. Zbehla som Tommymu povedať šťastnú správu ale snažil sa byť neodbytný.

,, NIkam s tebou nejdem drahá. Myslíš že čo bol môj zámer od začiatku? Zamilovať sa do teba? Ee! Nenamýšľaj si. Chcel som ťa zhodiť z trónu a teraz keď," teatrálne si utrel imaginárnu slzu ,, , odchádzaš tak som nástupníkom ja. Takže teraz pekne vypochoduješ z mojej izby a odletíš do zámoria. Och ako dlho som len na toto čakal. Rom dva? Nie ! ," rozrehoce sa na celý zámok. ,, , celý život láska , celý život! Takže čau!" a zatresnutím dverí sa skončil náš rozhovor. Takže s Tommom je koniec. Žiadne emócie nič. Proste koniec. Vybehla som do svojej izby a pomaly sa začala baliť. Tomm je kretén s tým nič nenarobím.

Na letisku bolo plno. Hŕba fotografou ku mne strkala fotoaparáty a mikrofóny. Zbehlo som objala mamu aj otca a ukázala fuckera Tommymu. Ten mi poslal pusu. Tak a titulné stránky na najbližší mesiac zabezpečené.

Let išiel vcelku vpohode. Letela som priamo do LA. Nebolo veľa ľudí. Nikto ma našťastie nespoznal alebo to iba tak vyzeralo. Pozerala som sa na krásny výhľad a to mi zdvihlo náladu. Pomaly som zaspávala a zobudila sa až v Los Angeles. Na letisku ma už Ann čakala s tabuľou Jen vitaj! Usmiala som sa na ňu a pribehla som k nej. Venovala som jej jedno vrúcne objatie a milé slová. Pre efekt znova.

,,Och Jenifer tak dlho som ťa nevidela." Jej krátke vlasy po plecia mala stiahnuté v štipci. Kabelka Michael Kors topánky Prada okuliare Gucci proste módna návrhárka. Ona totižto módna návrhárka je kto by to bol povedal?

,,Čau Ann. SOm strašne rada že som konečne vypadla z toho zapadákova sem. LA. Sen každého teenegera. Tak a som tu. Podme domov. Kde bývame?" chrlila som na ňu otázky jedna za druhou. Vtrepali sme batožinu do kufra jej Cadillacu a viezli sme sa s otvorenou strechou. Síce apríl ale aj tak tu bolo neuverteľne teplo. Nakoniec sme zastali v obytnej štvrti pri pláži. Domy sa ťahali pozdĺž celej pláže a v jednom z nich bývala Ann. NAjkrajší bledomodrý patril bezváhradne jej. Dom bol veľký ale nie zase až tak. Mal horný krásny balkón s bielou farbou a červenými muškátmi. Keď som vošla sovnútra musela som si zapchať nos.

,,Ann? Pre Boha! Čo ti tu zdochol pes alebo čo?!" zasmiala sa a hneď nato sa chytila svojich spánkov. Opica predpokladám.

,,Včera a aj dneska tu bola jedna mega veľká párty. Samozrejme že som nestihla upratať kým som sa dozvedela že prídeš. Tak si zvykni. tie tú budú dosť často. Idem si pospať.Porozhliadaj sa tu možeš ísť aj do mesta alebo na pláž. Hneď v pondelok nastupuješ do školy tak by som ti radila obleč sa dobre namaľuj sa a no... nič idem spať. Nechoď ďaleko. Na stole je tvoj mobil tak .. Čau."

,,Ahoj. Dobre sa vyspi z tej opice." zakričala som na ňu. Rýchlo som vybrala svoje veci a navliekla som sa seba tričko do pol brucha a šortky s vysokým pásom. Obula so si Vansy. Vlasy som si rozpustila a bolo vidno že moje hnedén pramene sú prirodzené. Meriam asi tak meter sedemdesiat a tak nenosím veľa topánok na opätku. Rýclo som sa namaľovala a vybehla na pláž. Teplý vzduch ovanul moju tvár a tak som sa zhlboka nadýchla. Usmiala som sa od ucha k uchu a bežala som naprieč vlnám. Pozor na topánky! Zaznela vo mne výstražná siréna. Spamätala som sa a zastala presne pred vlnami. Pozerala som sa na číre more či oceán či čo to bolo. Rozhodla som sa ísť do Starbucksu a tak som zbehla domov a našla adresu. Mobil som nechala na mieste. Chcela som sa prekvapiť čo to bude zač. Išla som peši. Bol to úžasný pocit. Ešte nikdy v živote som sa necítila takáto slobodná. Keď som konečne našla Starbucks vbehla som so slinami na krajíčku dovnútra. Nebol tam skoro nikto a tak som rýchlo bežala k pultu.

,,Eeh.. Jednu.." začala som ale ešte som ani nedokončila a predavačka zakričala na niekoho iného.

,,Hayes! Poď okamžite sem. Ja nemám čo robiť za teba prácu!" hučala Meg aspoň to mala napísané na ceduľke.

,,Hej.. Veď idem už!" zakričal mužský hlas. Vtom pribehol chalan asi v mojom veku. Mal hnedé vlasy vygélované dohora. Krásne modré oči podobné tým mojim. Vyšší odomňa bol asi o desať centimetrov možno menej. Bol krásny nevedela som popísať koľko má asi rokov. Ale určite nie o veľa starší. On si ma premeriaval od hlavy po päty a vtom som zbadala veľkú pusu vyrytú na jeho krku. Rúžom. Znechutene som odvrátila zrak.

,, Hayes.." povedala som.

,,Áno. Čo to bude?" spýtal sa ma a stále mi uprene hľadeĺ do očí.

,,Jedno dvojité frapuchino s karamelom a bez cukru s mliekom. Ďakujem." drzo som sa naňho porela keď ešte stále nič nerobil. Potom akoby sa prebral zo sna začal mi robiť môjho miláčika. Frapuchino nikdy neomrzí.

,,Meno?" spýtal sa hneď ako to mal hotové aby mi ho mohol napísať na pohár.

,,Jen, " odvetila som nezaujato.

,,Nech sa ti páči Jen. Mimochodom pekné tenisky." Inštinktívne som sa pozrela na svoje tenisky a on sa zasmial. Privrela som oči keď zrazu som uvidela dievča jačiace spoza výkladu. Ukazovalo na Hayesa a kričalo. Zhrozene som sa naneho pozrela a on len krútil hlavou a odišiel do zákulisia alebo ako to mám nazvať.. Dievča behlo do obchodu a dýchalo tak prudno že som si myslela že dostane kolabs. Tak ja idem.. Keď som vyšla z obchodu ochutnala som kávu. Hneď nato som ju vypľula. S cukrom. Och blé. Jak mi to mohol.. K tomu bol prilepený odkaz. Stálo na ňom. ,Som výborný čašník , nie?' Hneď som vyhodila kávu a bežala domov. Nie som tu ani len deň a už tu poznám každé zákutie. Bolo asi pol šiestej ale Slnko pálilo jak najaté.Rozhodla som sa že sa pôjdem vykúpať. Zbehla som po plavky. Môj kufor ostal na mieste kde bol predtým. Zhora som počula ostré a pílovité chrápanie a tak som sa len prezliekla a vybehla bosá von. Jak to je v amerických filmoc bežala som do vody bez ovlaženia. A jak som bola v oceáne stále mi po rozume chodil ten krásny chalan ktorého som tak nenávidela pre ten cukor. Mám ešte tento deň a zajtra. Potom nastupujem do školy. Užívaj si Jenifer. Voda mi špliechala do tváre. Všetko bolo ok až do okamihu keď Ann vybehla z domu a kričala na mňa.

,,Jenifer! okamžite poď sem. Tie média sa zbláznili!" Si robí srandu..

Ďakujem všetkým čo túto story čítajú. Zachvíľu sa to tak zapletie že sa z toho nikto nevymotá. Potešia ma kommenty ale aj voty. Dúfam že sa páči. :) na obrazku Hayes ❤️

ORDINARY |SK|Where stories live. Discover now