43.kapitola

32 6 0
                                    

Čakala som na neho celý víkend. Odpočítavala som hodiny dúfajúc, že sa ukáže pred dverami mojej chaty, lenže on neprichádzal a tak som sa po dvoch dňoch od kedy odišiel opäť vrátila ku krabici od babičky. Prečítala som všetky listy, ktoré v nej boli a nakoniec som ju zavrela usmievajúc sa nad posledným slovom, ktoré som v nich našla.
Navždy.
Hovorila mi, že tam pre mňa bude navždy, nech už bude kdekoľvek. Zahrialo ma to pri srdci, ktoré konečne prestalo plakať. Po celých tých týždňoch, čo som sa snažila zmieriť s jej stratou, som to naozaj začala robiť krok po kroku. Potrebovala som žiť svoj život kvôli ľudom, ktorých som v ňom ešte mala i o ktorých som počas neho prišla. Bez nich by som to nebola ja.
Bola už noc, keď sa chatou ozvali zvuky, ktoré som posledné dva dni túžila počuť. Rozbehla som sa ku dverám a bez zaváhania som ich otvorila. Hlúpe rozhodnutie nepozrieť sa najprv cez okno a neuistiť sa, či moje srdce malo pravdu. Rozum ho znovu bezmyšlienkovito poslúchol. Našťastie vonku nestál lupič, ktorý sa rozhodol najprv zaklopať ani úchyl, čo v noci blúdi lesom. Bol tam Mathew oblečený v čiernom obleku zašpinenom od niečoho hnedého.
„Dobrý deň, slečna. Volám sa Mathew Timothy Rein," natiahol ku mne ruku premeriavajúc si ma pohľadom ako v ten deň, keď sme sa prvý krát stretli. „Uhm, pokazilo sa mi auto a keď som sa snažil opraviť ho, pokazil som ho asi ešte viac. Je noc," stiahol ruku k sebe keď si uvedomil, že ju mal úplne špinavú. „Náhodou som našiel váš dom alebo čo to vlastne je a povedal som si, že zaklopem."
„Vyzeráte, že máte dosť peňazí," hrala som jeho vlastnú hru spoločne s ním potajomky sa usmievajúc. „Prečo ste niekomu nezavolali a nepožiadali ho, aby vás odviezol domov?"
„Ak by som tak urobil, nikdy by som vás nestretol."
Pokrútila som hlavou spomínajúc si na to, čo som mu povedala naposledy. Kiež by bolo možné ťa stretnúť znovu a tentokrát to nezbabrať. „V tom prípade mi o sebe budete musieť prezradiť viac, než vás k sebe pustím, Mathew," nadvihla som obočie opierajúc sa o zárubňu dverí.
„Uhm, dobre, tak..." snažil sa hľadať slová, ktoré neprichádzali. „Mám veľa peňazí."
„Tým ohúrite každú ženu, ktorú stretnete, nech vám vraví čokoľvek."
„Prišiel som na Lamborghini."
Pokrútila som hlavou nad jeho pochabou snahou. „A to sa cestou pokazilo a vy ho neviete opraviť."
Mathew sa zahľadel do svojich topánok a vzdychol si. „Mal som otca, ktorý sa svojej žene nikdy neospravedlnil za to, čo jej urobil. Pohádal sa s ňou a odišiel, no už nikdy sa nevrátil. Posledné čo od neho počula neboli slová plné lásky, ale hnevu a nenávisti kvôli obyčajnej sprostosti."
Urobila som krok späť a ukázala mu, aby vošiel. Po chvíli sa pozbieral a urobil to prezerajúc si každý jeden kút akoby ho videl po prvý krát. „Máte to tu pekné."
„Ďakujem," neprestávala som sa usmievať, keď som sa prehrabávala vo svojich taškách hľadajúc oblečenie, ktoré by mu padlo. Nakoniec som spod vankúša vytiahla jeho vlastné tričko a spoločne s uterákom som mu ho doniesla k dverám. „Sprcha je bohužiaľ vonku, no keď sa vrátite, môžete si sadnúť k ohňu a zohriať sa."
„Mohli by sme si tykať?" spýtal sa ma berúc si odo mňa veci, ktoré som mu ponúkala.
Prikývla som. „Budem veľmi rada," šepla som pred tým, než sa otočil a odišiel.
Keď sa vrátil, ukázal na gauč prehadzujúc mokrý uterák cez stoličku v kuchyni. „Mohol by som spať na gauči, ak ti to nebude vadiť. Nie je veľký, ale je to lepšie ako podlaha alebo sedadlo v mojom aute."
„Ak zvládneš spať len na malom vankúši a vystačíš si s háčkovanou dekou, celý gauč je len tvoj."
„Ráno odídem, no pred tým by som rád vedel ako sa voláš," ani po takmer hodine Mathew neprestával hrať hru, ktorú si sám vymyslel. Mali sme v nej šancu vyhrať. Cítila som to a tak som k nemu natiahla ruku prestavujúc sa mu, ako keby sme sa nikdy nestretli.
„Aurora Wilkersonová."
„Ako polárna žiara?" spýtal sa ma s úsmevom.
„Ako polárna žiara," zopakovala som jeho slová, keď mnou prešlo teplo, ktoré naznačilo môjmu srdcu, že človek, ktorý ho polámal to urobiť nikdy nechcel.
„To je to najkrajšie meno, aké som kedy počul, Aurora."

Uprostred noci som sa zobudila na blesky, ktoré osvetľovali oblohu. Vykríkla som od strachu keď zvuk hromu prebudil vtáky na stromoch.
„Mathew?"
Vedela som, že nespal, pretože som ho zahliadla, ako sedel na stoličke v kuchyni držiac v ruke čierny papier oviazaný béžovou stuhou. Keď začul svoje meno, vstal a prišiel ku mne sadajúc si vedľa mňa. Bez premýšľania si ma pritiahol do svojho náručia. „Je to len búrka, Aurora. Nič sa ti nestane."
Triasla som sa, no jeho ruky hladiace ma po chrbte ma po chvíli upokojili. „Čo si to tam mal?"
„Počkaj," pohladil ma po vlasoch a prešiel ku stolíku berúc do ruky predmet, ktorý som videla, keď som sa zobudila. „Myslím, že to patrí už iba tebe."
Oprela som sa o jeho hruď zatiaľ, čo nás oboch prikrýval háčkovanou dekou. Nemalo zmysel pokračovať v hre, ktorú začal. Chcela som len jeho a bolo mi viac jedno, ako sme sa stretli. „Čo je to?"
„Čítaj," šepol mi do ucha a potom sa natiahol po stolnej lampičke rozsvecujúc miestnosť, ktorá dávno zaľahla do tmy kvôli búrne a noci.
Opatrne som rozviazala mašľu a rozvinula papier.
Drahý Mathew,
Tento list som ti napísala ešte skôr, než si ku mne prišiel. Vtedy som ťa nepoznala, no dúfam, že keď ho čítaš, je to preto, lebo už viem, že raz ukradneš srdce jednej úžasnej slečne. Nedala by som ti ho, ak by si sa mi nepáčil, ver mi. Povedala som ti, že ak o ňu raz prídeš a so mnou sa skontaktovať nebudeš môcť, máš si tento list prečítať. Mala som len dve podmienky a to, že ju budeš milovať a že nech sa budeš snažiť akokoľvek, nebudeš ju nikde vedieť nájsť.
Darovala som jej chatu, o ktorej nikto okrem nej, môjho právnika a mňa nevie. Je to tajomstvo, ktoré som si strážila roky a dúfam, že ním ostane aj naďalej, i keď tu viac už nebudem. A preto to vlastne teraz čítaš, však? Pretože som umrela. Ale to je v poriadku, pretože viem, že sa o ňu postaráš. Nenechaj hlúpu hádku, aby stála v ceste k láske, ktorá je medzi vami.
A Mathew? Povedz jej sakra, čo cítiš. Ak to urobíš, neodíde viac od teba. Aurora sa iba bojí, aby si jej nezlomil srdce, pretože som jej ho zlomila svojou smrťou už ja. Buď tam pre ňu a pomôž jej ho zlepiť dokopy namiesto mňa.
Mala som manžela, ktorého som zo začiatku nenávidela, no nakoniec som sa do neho bezhlavo zamilovala. Ukázalo sa, že k sebe patríme. A tá chata, kde je teraz Aurora bola našim únikom pred realitou vždy, keď to bolo možné. No ublíž jej ešte raz a spoznáš, čo je to nahnevať ducha, rozumieš?
Adresu a kľúč získaš od právnika menom Peter Thomason. Vie o tebe a sám ťa tam kľudne dovedie.
A Aurora? Viem, že nakoniec si tento list prečítaš aj ty, pretože Mathew za tebou pôjde. Nie je to idiot, ako si mi sama povedala. Je to muž, ktorému môžeš dať kúsky svojho srdca a on ti ho vráti celé. Som rada, že som ho spoznala. Ak by tomu tak nebolo, nikdy by som mu list do ruky nedala a nedopísala tieto slová.
Dávajte pozor na chatu. Postarajte sa o ňu. Ja dám zatiaľ pozor na vás.
S láskou,
Magdalene.
Skrútila som list a previazala som ho béžovou stuhou. Bolo vtipné, ako babička myslela na detaily. Ja som stuhu mala čiernu, ako smútok, ktorý som cítila. On ju mal béžovú, ako nový začiatok uprostred beznádeje a straty. Dopĺňali sme sa navzájom.
Pozrela som sa na neho a dotkla som sa prstami jeho tváre. Hladila som ho po líci pozerajúc sa mu do očí farby mora. „Milujem ťa."
Chytil ma za ruku a pritiahol si ju k perám nechávajúc na nej čerstvý bozk. Potom ma pobozkal na pery a keď sa na mňa znovu pozrel, v jeho pohľade bolo všetko, čo sme spolu zažili. „Milujem ťa, Aurora už istú chvíľu."
Stiahla som si ho k sebe a vrátila som svoje pery na tie jeho. Patrili k nim. Spoznávala som ho zas s znovu, kým mi dych stačil. Potom som ho nechala, aby mi stiahol tričko cez ramená hádžuc ho na zem plnej prachu. „Milujem ťa a chcel som ti to povedať už tak veľmi veľa krát," perami sa nežne prechádzal po mojom krku, kľúčnej kosti až sa nakoniec dostal k mojim prsiam. „Nikdy som na to ale nemal gule." Zasmiala som sa pretože chlap, ktorý ma objavoval svojimi bozkami, ich určite mal. Viac však už ani jeden z nás nič nepovedal.

Ráno som sa zobudila v jeho náručí na pohyb jeho ruky pod mojim telom. Opatrne ju spopod mňa vytiahol a premasíroval si ju. „Prepáč," šepla som upozorňujúc ho na to, že som viac nespala.
„Dobré ránko," ponaťahoval sa a potom si ma k sebe pevnejšie pritúlil. „Toto mi chýbalo."
„Ja?"
„Tvoje ruky okolo môjho tela." Pozrela som sa na neho a nadvihla jedno obočie pýtajúc sa, či to myslel vážne, no jeho pohľad vravel za všetko. „Milujem ťa."
„Nikdy ma neomrzí to počuť."
„O dvadsať rokov mi povieš niečo iné."
„O dvadsať rokov ťa vyhodím z bytu..."
„...a ja si zoberiem náhradné kľúče," zasmial sa nenechávajúc ma dopovedať mu to, čo som chcela.
„Vyhodím ťa z bytu a o sekundu na to z neho odídem aj ja, pretože v ňom nezvládnem byť viac sama. Ak ma budeš milovať, pôjdem s tebou. "
Vzdychol si a potom sa na mňa usmial úsmevom, ktorý som u neho zahliadla vždy len ráno. Bola v ňom únava i radosť a kedysi mala som pocit, že to bolo všetko, no v ten deň som zistila, že som vynechávala lásku. „Odkiaľ si mal všetku tu špinu na rukách a na obleku?"
„Z auta," povedal to ako samozrejmosť.
„Z akého?"
„Z môjho Lamborgini. Kvôli tebe som sa v ňom tak hrabal až som ho naozaj pokazil."
„To nemyslíš vážne," oprela som sa rukami o jeho hruď pozerajúc sa mu do očí, ktoré ma ochladzovali ako more počas teplého slnečného dňa. „Mathew?"
„Chcel som si ich len kus zašpiniť, aby som vyzeral vierohodne a povedzme si, že som naozaj nešikovný, čo sa športových aut týka. Jazdiť na nich v lese nie je problém, ale vŕtať sa v ich..." pretočil očami, akoby sám neveril s čím sa mi zveril. „Neviem robiť všetko, jasne?"
„A kto hovoril, že máš byť perfektný?"
„Každá jedna žena, ktorá napíše romantickú knihu, natočí film alebo jednoducho iba žije, dýcha a chodí po zemi."
„Prečo by som mala chcieť, aby si ty bol perfektný, keď ja mám toľko chýb, že ich nie je možné spočítať na jednej ruke?" spýtala som sa ho hladiac ho po jednodňovom strnisku. „Páčiš sa mi taký, aký si, Mathew Timothy Rein."
„Bohatý, úžasný, krásny, inteligentný.."
Jemne som ho buchla do hrude, aby s tým prestal zoširoka sa usmievajúc. „Namyslený? Arogantný?"
„Tvoj."
Slnko, ktoré sa prebojovalo cez sklo okna pri posteli nás hrialo na tvári. „Môj," šepla som užívajúc si chuť toho slova na mojom jazyku. „Môj," zasmiala som sa a jemne ho pobozkala na pery, aby som mu to dokázala.
„Dofrasa," Mathew sa zrazu zatváril kyslo, opatrne ma pustil a prebehol cez chatu k svojim veciam. „Ako som len mohol zabudnúť?" hovoril si popod nos, keď sa ku mne vracal s niečím v ruke. Potom si ľahol ku mne a ja som sa k nemu pritúlila s motýlikmi v bruchu, ktoré už týždne neodchádzali. „Všetko najlepšie," zašepkal mi do ucha vkladajúc do mojich dlaní malú čiernu obálku.
„Čo je to?" otočila som sa v jeho náručí tak, aby som mu videla do očí uvedomujúc si, čo vlastne povedal. „To už mám zas narodeniny?" Zasmiala som sa sama pre seba. Uzavrela som sa v chate a nechala čas plynúť bez toho, aby som sa pozerala do kalendára.
„Otvor ju."
Prikývla som a spravila, ako mi vravel. Vo vnútri však nebolo nič, len čistý biely papier so zoznamom ľudí a inštitúcii, ktorým som bola dlžná. Pri každom z nich bola napísaná nula. „Čo to je?"
Mathew mi zobral obálku z rúk a položil ju stranou. Potom mi zastrčil neposedné pramene vlasov za ucho a pohladil ma po tvári. „Čistý štít. Nový začiatok. Volaj to ako chceš."
„Ty si splatil moje dlhy?"
„Áno," neprestával ma hladiť na miestach, o ktorých vedel, že si ma vďaka ním získa, nech povie čokoľvek. „Tie voči nemocnici, banke i tie, čo si mala u Benjamina ako náhradu za to, že zaplatil tvoje cesty do Harstadu, aby si mohla vidieť svoju babičku a neľutovala toho, že si neprišla len preto, že si nemala v tej chvíli peniaze."
„To si..." hlas sa mi lámal, pretože slzy boli silnejšie ako ja. „To si nemal... Ako..."
„Aj keď som najbohatší človek v Nórsku," šepol utierajúc mi slzy z tváre, „a mám všetko, po čom druhý túžia, chcem len teba. Viem, že ty mi budeš chceš vrátiť peniaze, ktorými som vyrovnal tvoje dlhy a tak som si stiahol takú aplikáciu, kde som ich všetky nahral. Nájdeš ich ak použiješ svoj email. Si tvrdohlavá a viem, že by si mi povedala, že som idiot ak by som to nespravil, no stačí jediné slovo a ja ich vymažem," Mathew sa mi zapozeral do očí a hľadal v nich odpoveď na otázku, ktorá ešte nevyšla z jeho úst. „Čo keby si mi ich však splácala celý život, Aurora?"
„Nie je to príliš dlho?" zasmiala som sa nad vlastnými slovami.
„Nie, je ich tam celkom veľa ale našťastie pre teba sú konečne bezúročné. A ak sa nasťahuješ ku mne, môžeš svoj byt prenajať."
Pritúlila som sa k nemu a počúvala jedným uchom tlkot jeho srdca. Mal pravdu vo všetkom, čo vravel. I keď mal miliardy, nedovolila by som mu platiť za mňa všetko. „Nedoplatím sa ti."
„Iba ak do aplikácie budeš chcieť každý mesiac zadávať aj nájomne za nový byt."
„Si piš, že áno."
Mathew ma hladil po vlasoch nežne mi šepkajúc niečo, čo som si myslela, že od neho nikdy nezačujem. „Výborne, tak so mnou ostaneš navždy."
„To si len myslíš."
„Neodídeš."
„A čo ak ťa nahnevám?" oprela som sa lakťom o vankúš, aby som sa mu mohla pozrieť do očí, ktoré ma ubezpečovali o jeho citoch.
„V tom prípade..." Mathew sa natiahol po niečo, čo mal na stolíku, no ja som si toho všimla až keď mi to vložil do dlane. Kľúče od auta jeho otca. „V tom prípade odíď na tomto. Je tvoje."
„Mathew..."
„Aurora," Mathew sa zasmial nad mojou reakciou.
„Je tvojho otca."
„Bolo," opravil ma. „Minulý čas."
Pomaly som sa natiahla cez jeho telo odkladajúc kľúče na miesto, odkiaľ ich zobral a potom som si sadla na neho svojimi rukami ho objímajúc okolo krku nechávajúc bozky na miestach, ktoré som milovala. „Myslíš to vážne? To s tým sťahovaním?"
„Áno."
„Zmením ťa," snažila som sa ho varovať. „A nebudem ti tvrdiť nič iné, keď viem, že sa to stane."
„Viem," prstami mi odhrnul vlasy z tváre. „Zmeníš ma, Aurora, ale ja si ťa za to budem každý deň vážiť namiesto toho, aby som sa sťažoval. Zmeníš ma v lepšieho muža, v lepšiu verziu mňa."
„Budeš ma nenávidieť," neprestala som sa snažiť.
„Tak sa pohádame a potom si ťa prehodím cez rameno a zoberiem si ťa do spálne, kde ti ukážem, ako veľmi ťa milujem."
„Zničím tvoje najobľúbenejšie košele, pretože v nich budem v noci spať."
„Omylom vyperiem tvoje biele oblečenie s mojimi červenými ponožkami," Mathew začal hrať moju hru so mnou nútiac ma sa zoširoka usmievať ako hlúpaňa. Krútila som hlavou nad jeho priznaním.
„Poškrabem svojimi podpätkami tvoju drahú podlahu v byte."
„Zabudnem položiť uterák na zem pred sprchu a keď z nej budem vychádzať bude všade voda a ja ju neutriem pred tým, ako pôjdeš do kúpeľne ty."
Nadvihla som jedno obočie skúšajúc to, čo na mne bolo najhoršie. „Budeš po mne zbierať vlasy zo všadiaľ. Zo zeme, z posteľnej bielizne, z gauča, z koberca, z kuchynskej linky..."
„Nenájdeš čistý uterák nikde," prerušil ma. „V kúpeľni ani na toalete, keď tie špinavé dám do práčky, pretože ho nevyberiem zo skrine a nedám ho na miesto, kde by mal byť."
„Nevysypem zásobník od kávy a budeš to musieť urobiť ty, keď už budeš v jednom z tých tvojich drahých oblekov," tentokrát som sa škerila, pretože som vedela, že sa to stane a pohádame sa kvôli tomu. Už v jeho náručí v ten moment, keď sme sa snažili o sebe povedať to najhoršie, som sa tešila na to, ako to zažijem a ako ho pre to budem milovať ešte viac.
„Nedoplním do neho kávu."
„Nevyčistím nádobu od mlieka."
Mathew ma pobozkal na pery umlčujúc ma, nech už som mu chcela povedať čokoľvek. „Najmem nám upratovačku," pohladil ma po líci prosiac ma svojimi modrými očami. „Daj mi šancu a ja ti ukážem, že stojím za to. Za každú jednu sekundu tvojho života."
Položila som ruku na miesto, kde mal srdce cítiac, ako sa mu hrudník dvíhal stále rýchlejšie. Stačil jeden jediný dotyk našich pier, aby sme si spomenuli na to, o čo ani jeden z nás nechcel prísť. Mathew premiestnil svoje ruky na môj chrbát a stiahol si ma k sebe ešte bližšie neprestávajúc ma bozkávať. Prstami som sa hrala s jeho vlasmi, keď ma zas a znovu spoznával svojimi dotykmi, akoby včerajšok nikdy neexistoval. Na chvíľu však prestal, aby mohol svojimi perami prejsť k môjmu uchu a zašepkať mi. „Milujem ťa." I keď mi to povedal už milión krát, slza, ktorá bola plná šťastia, stiekla po mojom líci dopadajúc na jeho rameno.
„Aj ja teba, Mathew. Už pár chvíľ."
Mathew ma prehodil na chrbát a potom sa rukami oprel o matrac, aby ma nepripučil svojou váhou. Pobozkal ma a usmial sa nechávajúc motýle v mojom bruchu lietať z jednej strany na druhú ako bláznivé. Pochybovala som o tom, že sa mi raz pri ňom prestanú podlamovať kolená, ani keď budem ležať na posteli v jeho náruči. „Ak by existovala láska na prvý pohľad," nadvihla som jedno obočie doberajúc si ho ako niekedy, „ty by si nemal šancu, Mathew Timothy Rein."
„Och, naozaj?" Spýtal sa ma sťahujúc mi tričko cez hlavu. „Tak mi povedz, prečo si si nechala ten gombík od mojej košele."
„Pomsta."
Tričko hodil na zem a usmial sa pri pohľade na moje nahé telo. „Nič viac?"
„Vášeň," priznala som sa nakoniec. „Vášeň po neznámom."
„A čo teraz, keď si to neznámo spoznala?"
„Láska," šepla som do ticha, v ktorom bolo počuť len tlkot našich sŕdc.
„Láska," Mathew zopakoval moje slová užívajúc si ich nežnosť na svojich perách. „Nikdy viac ti neublížim, Aurora."
Prikývla som naťahujúc sa po jeho tričku, ktoré mal stále na sebe s úsmevom, ktorý som nedokázala dostať zo svojej tváre od kedy sa zjavil v mojich dverách v ušpinenej košeli. „Viem."
„Dokážem ti to."
Tentokrát som ho po líci pohladila ja. „Nie."
„Prečo?"
Ukázala som mu, aby sa zohol ešte viac. „Pretože láska je slepá," zašepkala som mu do ucha, „len vtedy je skutočná. A teraz mi ukáž, ako veľmi ma miluješ."
„Nikdy nebudem mať dosť času na to, aby som to urobil, ani ak so mnou ostaneš navždy," predtým, než zo seba stiahol svoje tričko, mi ešte jeden jediný krát povedal. „Milujem ta, Aurora Wilkersonová."

To nie je tvoja vec, Aurora (SK)Where stories live. Discover now