To nie je tvoja vec, Aurora (SK)

1.kapitola

To, že ma prijali na Nórsku ekonomickú univerzitu bola najlepšia správa, ktorú som dostala za posledné dva roky. Prvým ročníkom som prešla takmer bez problémov, no mnoho krát som si po skúškach vydýchla úľavou. Bolo to náročné, ale bola som šťastná, že som žiaden z predmetov nemusela opakovať, hoci moje známky nevyzerali najlepšie. Bolo mi to jedno. Podstatný bol titul, kvôli ktorému som sa tam hlásila a prestíž školy, ktorá neušla ani zahraničným uchádzačom. Posledné skúškové druhého ročníka bolo predo mnou, no ešte som musela prežiť koniec semestra. Predchádzajúce dni však boli namáhavé. Ledva som spala. Od rána som bola na nohách, pretože som buď v škole sedela na prednáškach a počúvala ekonomické teórie a zákony Nórska, behala po úradoch kvôli zmene bydliska alebo som sa učila na skúšku, ktorú som mala mať len za tri dni. V pred termíne. Absolútne neviem, čo ma to napadlo, no vraví sa, že náplasť je potrebné strhnúť čo najrýchlejšie, nie?
Konečne som si však po dlhom dni sadla do kresla v mojej obývačke s čajom v ruke a knihou na nohách. Potrebovala som len jednu malú chvíľu iba pre seba.
Len týždeň dozadu som sa oficiálne nasťahovala do už svojho bytu. Svojho! Bývala som v ňom dva roky v podnájme. Bola som šťastná, že som v prvom ročníku nemusela ísť na internát a mohla som mať kľud. A nakoniec som si ho zamilovala tak ako aj moji rodičia. Mala som skoro problém ich z neho po ich neočakávaných návštevách dostať von. Približne mesiac dozadu sme si teda povedali, že ho odkúpime. Pán, ktorý ho vlastnil bol veľmi ochotný a súhlasil s dobrou cenou, pretože už dlhšie plánoval odísť z Nórska a žiť na juhu Francúzska pri svojej sestre. Takže sediac v kresle s učebnicou pred sebou som sa spokojne usmievala nad už nie iba predstavou, že raz bude môj. Na dverám som mala svoje meno rovnako ako na kúpnej zmluve. Kto by však bol povedal, že je okolo toho taká byrokracia? A to už nehovoriac o splátkach hypotéky, ktorú som si musela v banke vybaviť. Keďže tam mamka pracovala ako účtovníčka a mnohokrát si zobrala pôžičky, ktoré splácala v čas a v presnej splátke, bolo to jednoduchšie a rýchlejšie ako som čakala. Každý mesiac som teda namiesto nájomníkovi musela platiť banke. Posielala som im čiastku, ktorá bola síce jeden krát vyššia ako bývalo moje nájomné, no vedela som, že ma z neho nikto nevyhodí, pretože si to rozmyslel a chce sa doň nasťahovať sám. Bol môj. Jediná podmienka, ktorú som s rodičmi uzavrela bola tá, že splátky banke budem po ocovom odchode do dôchodku platiť ja. Obaja za mňa ručili veriac, že ich nesklamem. Nepovedala by som však, že čas plynie tak rýchlo a mne ostávali len dva mesiace na to, aby som si našla prácu. Bola som síce jediné dieťa svojich rodičov, ale nerozhodli sa ma mať v mladom veku. Zatiaľ, čo som ja mala dvadsaťtri rokov, otec už plánoval ako čochvíľa bude vegetiť doma pri televízii po boku pracujúcej manželky.
Hoci sa mi nechcelo a veľmi som sa bála toho momentu, odložila som nakoniec knihu, pritiahla si k sebe počítač, otvorila Word a donútila som sa napísať svoje osobné údaje do dokumentu s názvom CV. Keď som skončila a bola som spokojná s formou aj obsahom, posledný krát som rozpísaný životopis uložila a prekonvertovala som ho do formátu pdf. Už nie je čas to odkladať. Ak chcem byť schopná platiť splátky banke, musím sa do mesiaca zamestnať, aby mi stihla prísť prvá výplata. Povedala som si otvárajúc školský portál so sekciou: platené stáže. Musela som sa k tomu donútiť, pretože prvá jarná horúčava ma presviedčala o tom, že si mám radšej zaliezť pod studenú sprchu aspoň na dve hodiny.

Inzerát: Účtovník junior
Podmienky: ukončené ekonomické vzdelanie, plný úväzok
Pokrútila som hlavou hneď pri podmienkach a posunula som sa na ďalšiu ponuku.
Inzerát: Sekretárka/recepčná v business centre
Podmienky: dobrá znalosť angličtiny, schopnosť udržiavať poriadok a výborná organizácia, polovičný úväzok, pracovná doba vždy v pondelky a stredy
Potrebujete s niečím pomôcť pane? Áno, ste tu správne.
Piate poschodie prvé dvere naľavo.
Nie, prepáčte, ale našu toaletu ak nie ste zamestnancom pracujúcim v tejto budove použiť nemôžete.
Nie, pane, posilňovňu v tejto budove nenájdete.
„Toto robiť teda nebudem," zasmiala som sa nad tým, čo mi išlo v hlave pri slove recepčná.
Inzerát: Pomocná sila do kuchyne
Podmienky: pracovná doba v pondelok, stredu a štvrtok plus jeden víkend za mesiac
„Okeeej..." znovu som krútila hlavou. Bola som na ekonomickej univerzite, nie na strednej hotelovej. Takto to však pokračovalo ďalej, buď bolo potrebné mať minimálne päť ukončených semestrov, čo som ja nemala, alebo ste museli vedieť jazyk, ktorý som ja nevedela, alebo by ste museli pracovať štyri krát týždenne bez možnosti zobrať si prácu domov alebo musieť pracovať v kancelárii na konci mesta, hodinu a pol cesty od môjho bytu aj od školy. Strávila som hľadaním stáže hodinu. Prešla som všetky inzeráty, no nič, čo by mi vyhovovalo. Dokonca som sa snažila nájsť si niečo aj na iných stránkach, ale nebolo to o nič lepšie. Hľadala som prácu v dobe, keď jej na trhu bolo málo.
Keď som začula, že mi niekto zvonil na dvere, narýchlo som sa aspoň prihlásila k odberu noviniek na našej univerzitnej stránke. Vypla som počítač a išla vysvetliť susede, že ja som jej ten kvet z chodby naozaj nezobrala. Potom som sa vrátila k učeniu zákonov nórskeho obchodného práva. Zaspala som pri tretej stránke.