Príbeh ktorý nemá názov [PREPÍSANIE]

dvaja priatelia

Československo. Chlapec ktorý si robí svoje veci a ani človek nevie že je v jeho prítomnosti. Väčšinu času je sám ale stretáva sa zo svojim najstaršim nevlstním bratom Rakúskom ktorý mu pomáha vo výučbe. Jeho druhý brat, Maďarsko, ktorý ho v kuse buzeruje o kus Slovenskej časti ale on to ignoruje. Ale niekedy už mu to leze na nervy.

Už ubehlo pár týždňov keď sa zoznámili zo blízkym priateľom jeho otca. Vymysleli na jeho počesť bál ale Československo nemal z toho tie najpozitívnejšie myšlienky. Bude len hodinu stáť a zoznamovať sa s ľudmi ktorých živote nevidel a budú mu rozprávať o tom ako húpali v kolíske (čo nie je vôbec pravda) a potom celý večer len tancovať. Nebaví ho to, priam otravné.

Československo sedelo na lúke a maľoval. To je jediné čo ho môže upokojiť keď je nervózny.

Medzi tým ho v diaľke pozoroval další chlapec. Dlhé strapaté modré vlasy mu išlo do očí a pozoroval Československo. Vždy ho pozoroval keď bol na lúke. Československo mal pocit že ho niekto pozotuje. Bolo to tak vždy ale myslel si že je paranojdný. Chlapec mal problém sa zoznamovať no ale teraz sa premohol a išiel. Keď bol za Československo tak "Dobrý deň... alebo Ahoj!" "AHHH!" zvreskol Českoslovesnko. "J-ja sa ospravedlňujem," začal sa chlapec ospraveedlňovať "ja-ja som nechcel." skryl si tvár a začal utekať preč. "POČKAJ! ČO SOM TI UROBIL???" zakričal Československo a začal za ním bežať. Len chlapec bol pomalší tak ho dobehol.

Chlapec sa vzdal a kľakol si na zem a plakal. *"Nisam htio...nisam htio...nisam htio..." chlapec len opakoval. Československo mu nerozumel. Mlčki si k nemu kľakol a objal ho. Chlapec neváhal a opätoval mu naspäť.

"Ako sa voláš?" Spýtal sa Československo.

"Juhoslávia." Povedal mu a začal si utierať slzy.

Juhoslávia bol syrota. Väčšinu času je sám a nemá rád chodiť do syrotica naspäť, lebo nemá nič jesť. Nikdy nemal. V sirotinci bol veľmi agresívny voči ostatným ale on za to nemohol. Vždy ho vyprovokovali. Tak za to mu nedávali jesť. Vždy bol to 'problematické dieťa'. Kvôli tomuto si vždy všetko vyčítal.

Československo išiel spolu s Juhosláviou naspäť. "Čiže Juhoslávia?" opýtal sa Československo. "Jeto celkom dlhé meno... Buďem ťa volať Yugo ak ti to nevadí. :) " Usmial sa na Juhosláviu po novom Yugo. On len sa obzrel inde aby mu nebolo vidno do tváre. Československo sa zasmial.

Keď sa vrátili naspäť, začali sa rozprávať. Juhoslávia na prvý pohľad vyzerá že každú chvíľu na vás vyskoči a dobodá ale v realite je veľmi priatelský a dosť ukecaný. Rozprávala sa všelijakých veciach. Napríklad Yugo bol dosť zaskočený keď zistil že Československo je z palácu. Alebo Yugo hraje na husle. No ale Československo si všimlo že ako keby sa necítil dobre keď o tom hovoril.

Veľmi dlho sa rozprávali. Československo začul kroky. "Skry sa." povedal Yugo. Yugo sa skryl do vyššej trávy a len po tichu pozoroval. Bola to jedna zo služobníctva. Bola to vlastne pestúnka ktorá sa stára o synov keď R-U nie je doma.

Countryhumans. Sú to to krajiny a žijú medzi ľudmi. Správajú sa úplne rovnako ako obyčajný ľudia. Niektorý si myslia že sú z iného sveta ale ako bolo povedané sú úplne rovnaký.

"Kde sa poflakuješ?!" Zkríkla po Československu. Dala mu facku (angst starting 😍 aj keď už dávnejšie začal ale nvm). "Uvidíš čo ti spravím keď prídeme naspäť!" Smachtla ho za zápästie a ťahala s ním ale Československo protestovalo. "Nie nechcem!..Ja už nechcem! Nechytaj sa ma!" Kričal.

Juhoslávia chcel konať len Československo mu dal znamenie aby sa nemiešal do toho. Ale on ignoroval upozornenie a hodil po pestúnke kameň. "On sa tu ako objavil? Prečo sa stretávaš s takýmto špinavcami?!" Zovrela Československu ešte viac zápästie. Československo zvresklo od bolesti. "Choď preč!" Zakričal Československo Juhoslávii.