Príbeh ktorý nemá názov [PREPÍSANIE]

úvodná prvá

Bolo slnečno. Hrialo príjemne na chlapca ktorý sedel na lúke s knihou. Chlapec si rád čítal na tejto lúke. "Vaše veličenstvo!" zakričaljeden zo služobníctva. "Už bude slávnostný obed o hodinu." Chlapec len prikívol na súhlas a išiel sním. Keď prišli do palácu, obliekli ho do šiat. Prezeral sa ešte v zrkadle. "Sadne mi to." Povedal si pre seba. Keď išiel po chodbe, do jeho mzšlienok mu vtrhol stárší nevlastný brat Rakúsko.

Rakúsko bol podpora pre svojho nevlastného brata. Vždy mu pomohol zo vzdelávaním ale aj vo voľnom čese dáva mu pozornosť (ak on sám ma čas). Teraz študuje za doktora v neďaľekom meste od nich. Ak je doma otec mu stále hľadá nevestu ale ju vždy odmietne.

"Tak čo, myslíš že opäť prišla niaka dievčina z neďaleka?" Spýtal sa. Chlapec mu len na opätu mikol plecami že nevie. Spolu išli do hlavnej sáli kde už čakal ich otec Rakúsko-Uhorsko (R-U p). "Kde je váš brat Maďarsko? Opäť mešká." dodal. Vedľa neho stál generál. Ale nebol to od otcovej armády. Bol o dosť vyšší od otca a mal ju čiernu oproti otcovi čo mal bielu. Keď si chlapec zo svojím bratom prezerali generála, jeho druhý brat Maďarsko prišiel. "Ospravedlňujem sa, ešte som sa prezeliekal." povedal smelo ale jeho otec mu dal kyslý a sklamaný pohľad. On sa len uškrnul ale už radšej nešiel protestovať.

Maďarsko bol ten otravný ale chcel len pozornosť pretože mu otec takú nedával ako Rakúsku a svojmu mladšiemu nevlastnému bratovi. Cíti sa nie vynechaný ale až priam povediac zabudnutý.

"Keď ste už tu všetci," začal R-U. "Toto je Cisárske Nemecko jeden z mojich blízkych priateľov. Bude tu na dlhší čas lebo..." Nachvílu sa zastavil a premýšlal čo povie. "Potrebuje si tu v okolí najsť niaky dom." "Guten tag. Rád vás spoznávam." povedal Cisárske Nemecko. "Toto sú moji synovia najstarší je Rakúsko, druhý je Maďarsko a najmladší nevlastný je Československo."