Prolog

68 7 0
                                    

Život je ako obloha. Poznáte milión jej podôb, no nikdy neviete, ktorú zažijete najbližšie. Niekedy máte po ruke dáždnik alebo druhé ponožky, inokedy sa po uliciach prechádzate so slnečnými okuliarmi. V noci sú na oblohe hviezdy a cez deň slnko, nie vždy ich však vidno hneď. Z času na čas nastanú aj také chvíle, kedy musíte byť riadne trpezlivý, aby ste sa aspoň na malú sekundu mohli pozrieť na jasne svietivú malú bodku v tme s úsmevom na tvári, pretože ste ju nakoniec predsa len neprespali. Človek sa denne díva von oknom a hovorí si, že kvôli dažďu, búrke alebo sneženiu nikam nejde. Keď sa ale stane niečo v jeho živote, zoberie si ten hlúpy pršiplášť, čo roky skrýva v šatníku a zamkne za sebou dvere od svojho bytu. To je život, ten skutočný, ten, v ktorom sa nevzdávate kvôli jednej malej chybe či zakopnutiu, pretože tá vás môže doviesť k šťastiu alebo láske, o ktorej tajne snívate pred spaním. Aby ste existovali, je potrebné prijať fakt, že keď sa vám darí, príde niečo zlé, a keď sa naopak dejú zlé veci, príde niečo dobré, hoci to nebude hneď, a zároveň sa musíte zmieriť s tým, že takto do bude do konca vášho života. Presne ako deň a noc, ktoré každé ráno a večer s otvorenou náručou vítate.

Volám sa Aurora, rovnako ako polárna žiara a toto je mojich milión podôb oblohy.

To nie je tvoja vec, Aurora (SK)Donde viven las historias. Descúbrelo ahora