Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
❤️Liked by peterlyon and 3 567 others
cassandra_leroy Prvé skúšky úspešne za mnou a ďalšie predo mnou. 🫣
zobraziť ďalších 111 komentárov
ashleylyon A o čo, že ich všetky ukončíš s najhorším hodnotením B?
——————————
Z novembra sme sa prehupli do decembra, v ktorom nám pred Vianocami nádherne nasnežilo a celému krásnemu vianočnému obdobiu sneh dodal nádych Vianoc a kúzelného dotyku. Už od mala som Vianoce milovala, tešila som sa na ozdobovanie a svetielka v našom dome. Nikdy mi nešlo o darčeky pod stromčekom ale o atmosféru, vôňu napečených koláčikov a perníkov po celom dome ako aj pozeranie vianočných rozprávok s rodinou. Celé sa to zmenilo po mamkinej smrti. Vianoce už pre mňa neboli tým čo predtým. Snažila som sa ich robiť špeciálnymi, užiť si ich s rodinou, zútulniť dom a tráviť tento deň s úsmevom na perách, ale viem, že mi niečo chýba. Niekto kto by ma objal a spieval so mnou koledy. Niekto kto so mnou bude piecť. Niekto kto mi polevu natrie na nos a bude sa tomu smiať. Niekto kto mi ráno do postele prinesie horkú čokoládu so šľahačkou a čokoládou na vrchu. Mama vždy Vianoce ozvláštnila. Robila také malé prekvapenia každý rok. Na posledné Vianoce, ktoré sme spolu mali pre nás ráno pripravila akoby koláčik šťastia v tvare srdiečka a každý sme v tom lievanci mali schovaný malý papierik s hláškami filmov. Kto ich najviac uhádol dostal ten najväčší koláčik plnený čokoládou.
Na žiadne Vianoce nezabudla a každé urobila výnimočné. Teraz, keď tu nie je to vôbec nie je rovnaké a my cítime, že nám doma niekto chýba. Navždy nám bude chýbať a budeme mať pre ňu prestretý stôl. Niekomu by sa to zdalo byť divné ale zaviedli sme to hneď prvé Vianoce, ktoré sme boli bez nej. Automaticky som prestrela pre nás troch a keď som si uvedomila, že budeme len dvaja a chcela som schovať tanier, otec ma zastavil. Vždy aspoň takto je s nami na Vianoce, aj keď nie prítomne, cítime ju.
Na mojich kolegov v škole už prišla vianočná atmosféra. Nosia rôzne vianočné svetri, sobie rohy, ozdoby do vlasov a iné ozdoby s vianočnou tématikou. Stále však máme dvadsať dní do Vianoc a rozhodne sa ešte necítim na to aby som nosila veci s touto tematikou.
Od nášho rozhovoru s Pierrom, keď mi navrhol priateľstvo s výhodami ubehlo pár týždňov a ja stále neviem prestať myslieť na to ako sa tváril potom, keď som svoje ústa zatvorila po mojom menšom výbuchu.
*pár týždňov naspäť*
"Čo by sa mohlo pokaziť?" spýtam sa ho prekvapene stále nepoberajúc čo mi práve povedal a navrhol.
"Hej." prikývne akoby sa nič nedialo.
Vážny výraz v tvári, pevný postoj a iskry nádeji v očiach. Presne takto predo mnou stál Pierre predtým ako som sa na plné ústa rozosmiala na pánskych toaletách. Môj výbuch smiechu musel byť počuť po celej škole, pretože tak od srdca som sa už veľmi dlho nezasmiala. Rozosmial ma ako nikto za posledné týždne. Neviem ako to tento chlap dokázal, teda viem, týmto hlúpym návrhom, ktorý mi práve predložil.
