Nasledujúce dni boli už lepšie. Cítila som sa o čosi živšia a moja nálada bola znovu tam kde mala byť. Navrchu a ukazovala som ju každému kto okolo mňa prešiel. Znovu som sa usmievala, žartovala a bola protivná malá mrcha na Pierra, ktorý sa obšmietal okolo Emmy ako včela okolo kvetiny. Zobral svoju úlohu vážne, videla som na ňom to odhodlanie s ktorým ju plnil. Nerada som si to priznávala, ale valcoval moju úlohu zvrchu nadol.
"Cassandra?" zvolá na mňa otec zdola a ja rýchlo zutekám schody nadol. Zostanem stáť pred ním. Statným, vysokým, pekne upravenom chlapovi, pri ktorom by som ani len nepovedala, že má dcéru. Môj otec je pekný chlap, milý, pozorný a milujúci. Po smrti matky dlho smútil až sa nakoniec zahrabal do práce a odmietal si brať viac voľna než bolo potrebné. Posledný rok sa to konečne ukľudnilo a začal ma počúvať. Chodíme na spoločné dovolenky, ktoré zorganizujem, večeri ktoré naplánujem. Nenamieta nikdy nad ničím. Snaží sa mi splniť prvé aj posledné čo mi na očiach vidí.
Ja by som si ale priala jedno. Vidieť ho znova šťastného, zaľúbeného. Viem, že mu mama chýba ale už je to dlho a mal by si niekoho nájsť, i keď on nechce a hovorí, že je šťastný so mnou.
"Čo sa deje oci?" spýtam sa ho s úsmevom naprávajúc si malú vestu, ktorú som si pri behu dole schodmi obliekala.
"Kam ideš?" nadvihne obočie prehliadajúc si môj outfit. Ten je jednoduchý. Biele tepláky s bielou mikinou a bielymi teniskami. Navrch som hodila bledo fialovú vestu do pól pása. Do vreciek som dala telefón, kreditku, občiansky a vodičským, viac som nepotrebovala.
"Na futbal pozrieť Petra." poviem po pravde. Netajím pred ním nič. Či idem na párty, na večeru, von s kamošmi vždy mu všetko poviem. Nedokázala by som mu klamať, nemala by som na to srdce. Nie jemu, rodičovi, ktorý mi ostal.
"Petera som dlho nevidel!" rozjasní sa mu tvár. "Prečo ho nepozveš na večeru k nám? Aj Ashley nech zoberie a môžeme posedieť a pokecať."
Jediné čo si otec želá a má v hlave je verzia, že ja a Peter spolu zostarneme bok po boku. Vedel čo sa stalo, a že práve on ma zachránil. Je mu vďačný avšak neviem prečo a odkiaľ sa mu zrodila myšlienka mňa a neho ako páru. Nikdy sme mu nedali dôvod myslieť, že sme a budeme niečo viac.
"Určite niečo zbúcham a pozvem ich." uistím ho. "A taktiež ti ho nahrám ako dnes bude hrať a pošlem ti videá." doplním, keď vidím ako sa nadychuje. Vždy si pýta videa ako Peter hrá, neskôr ich spolu komentujú. Otec kedysi hrával futbal, chýba mu to, vidím to na ňom. Hrával ešte počas dôb, keď bol s mojou mamkou. Avšak keď jej diagnostikovali rakovinu, tak s tým prestal.
Moja rodina a rodina Lyon sú si blízke. Otec si rozumie s rodičmi Ashley a Petra a naopak. Viackrát sme sa stretávali. Keď mama zomrela, boli tu pre nás. Pamätám si ako chodili k nám a pani Lyon varievala, lebo ani ja ani otec sme toho schopní neboli.
Sme im vďační za veľa ako aj ich deťom. Len sa nám ani za tie roky nepodarilo presvedčiť ho, že znovu zaľúbenie nie je hriech a zaslúži si byť šťastný.
—————————
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
