𝘕𝘦𝘸 𝘏𝘦𝘳𝘰 - 𝘚𝘶𝘱𝘦𝘳𝘩𝘦𝘳𝘰 (𝘚𝘒) ✓

18. Echo

Týmto spôsobom sa mi podarilo poraziť ešte zopár obrov, ale keď si všimli môj spôsob "boja", začali ma ignorovať. Nepomáhalo mi ani upútanie pozornosti. Zrazu som spoza mňa začula smiech.
,,Ako vidíš, nie si pre nich dostatočným protivníkom." Rýchlo som sa otočila a zamračila sa na Lokiho. Na tvári mal široký úsmev a jednou rukou zvieral svoje žezlo. A hneď na to, bez nejakého veľkého premyslenia si, že čo robím som sa na neho rozbehla s úmyslom zaútočiť. Avšak keď som ho chcela udrieť, moja ruka mu prešla cez hlavu akoby tam ani nestál.
,,To si tak zbabelý, že sa bojíš vyliezť zo svojho úkrytu?" Uškrnula som sa na hologram.
,,Alebo to bude tým, že ani pre mňa nie si dostatočným protivníkom." Uškrnul sa i on.
,,Hovor si čo chceš. Aj tak to vyzerá zbabelo." Znova som sa rozbehla, priamo cez hologram a keďže som nedávala pozor, vrazila som do jedného z obrov. Následkom nárazu v takej rýchlosti sa roztrieštil na veľké množstvo ľadových kusov. Prekvapene som zažmurkala. Podarilo sa mi takto poraziť ešte ďalších troch, keď odrazu začali zo zeme vyliezať vojaci.

Až teraz som si všimla, že celá táto plocha je plná padacích dvierok. Teraz sa z nich hrnula Lokiho armáda, ktorá hneď začala pomáhať obrom. Akoby už len tí nestačili. Pohŕdavo som si odfrkla a keď som sa znovu chcela rozbehnúť, niekto ma odzadu schmatol pod krkom. Pokúsila som sa útočníka zbaviť, ale niečo som pocítila na ruke. Začula som výstrel a osoba za mnou ma pustila. Čo najrýchlejšie som sa otočila a zrak mi padol na vojaka v čiernej uniforme ležiaceho na zemi.
,,Si v pohode?" Spýtala sa ma Nat. Očividne ona ho zastrelila. Prikývla som a až potom som pozrela na svoju ruku. Znova sa tam nachádzal ten sprostý náramok.
,,Ale nemám schopnosti."
,,Čože?" Ozvala sa Natasha vedľa mňa a cez vysielačku aj Steve s Tonym.
,,Zas mi dali ten náramok." Ukázala som Nat svoju ľavú ruku.
,,Dokážeš sa dostať ku mne?" Spýtal sa Steve. ,,Možno sa mi podarí dať ti ho dole."
,,Budem ťa kryť." Žmurkla na mňa Natasha.
,,Okej. Mierim k tebe." Povedala som do vysielačky a rozbehla sa k americkej vlajke, ktorá bojovala asi päťsto metrov od mňa. Možno sa to zdá málo, ale nie keď som sa musela prebojovať armádou bez šance, že Steve mi pôjde naproti. Bol totiž obkľúčený.

Po štvrtom vojakovi, ktorého som spolu s Nat porazila sa mi stále vôbec nezdalo, že napredujeme. Navyše som začínala byť vyčerpaná a bolo namáhavé sa čo i len udržať na nohách. Vo chvíli, keď som pozrela koľko nám k Stevovi ešte chýba, som schytala úder do sánky, ktorý ma poslal k zemi. Pri páde sa mi ešte podarilo udrieť si hlavu o kameň na zemi a zatmelo sa mi pred očami. Rýchlo som sa však snažila postaviť a zaútočiť na protivníka, ale nejak som nedokázala ani len pohnúť rukami či nohami. Žmurkala som, snažiac sa zaostriť na vojaka čo ma poslal k zemi a zároveň sa prinútiť postaviť. Vtom ho odzadu niečo prebodlo a z úst mu vytiekol pramienok krvi. Keď padol k zemi, zbadala som za ním uškŕňajúceho sa Lokiho.
,,Neuposlúchol rozkaz. Ak ťa niekto zabije, budem to ja." A zmizol. Spolu s ním aj celá armáda. V jednej chvíli to tu bolo bojové pole a v ďalšej sme tu stáli len siedmi superhrdinovia v Halloweenskych kostýmoch. Steve však na nič nečakal a rýchlo ma zbavil náramku.

,,Akože sme vyhrali?" Spýtala som sa.
,,Neviem." Steve sa zarazene obzeral okolo seba.
,,Nikto tu nie je Kapitán." Ozval sa Tony. ,,Všetci sú preč." Pristál vedľa nás a otvoril si helmu.
,,Ale prečo zmizol? Predsa nezískal čo chcel." Natasha si prebíjala zbraň. Očividne očakávala útok.
,,Možno prišiel k rozumu. Aspoň trochu." Uškrnula som sa.
,,Alebo pochopil, že dnes nevyhrá." Poznamenal Steve. ,,Teraz môže preskupovať sily, kto vie." Pokrčil plecami.
,,Isté je, že na toto miesto sa už nevráti. Teraz môžeme ísť kľudne domov a poprípade očakávať ďalší útok odtiaľ." Kým Clint hovoril, hral sa zo svojími šípmi.
,,Ja som za." Uškrnul sa Tony a pozrel mojím smerom. ,,Ak by si mohla..."
,,Jasné." Prerušila som ho a vystrela ruky. Postupne sa ma držal každý z Avengerov a ja som nás teleportovala späť na Stark Tower.

Prešlo niekoľko mesiacov bez nejakého vážnejšieho útoku. Ja som pomaly zabúdala na drvivú väčšinu svojho predchádzajúceho života až som nakoniec vedela len to, čo som povedala Stevovi s Tonym. Boli chvíle, keď mi to až tak veľmi neprekážalo keďže som ani nevedela čo mi chýba, ale potom som si uvedomila, že pätnásť rokov je pätnásť rokov. A tú časť by som si rada pamätala, najmä na svojich rodičov, čo ma vychovali. Loki mohol tvrdiť čokoľvek, no aj tak mi to tam bude chýbať aj keď si to tam nepamätám. A taktiež viem, že vie viac ako mi povedal. Preto urobím čo sa bude dať, aby som ho našla.

Koniec prvej časti

Takže, oprava tohto príbehu mala skončiť pôvodne podstatne skôr, ale škola do toho zasahovala až priveľmi. Čo sa týka tejto poslednej časti, opraviť ju trvalo preto tak dlho, lebo som nevedela svoje myšlienky dať do jednej zmysluplnej vety, potom sa mi to ani nepáčilo a tak podobne. Nakoniec som s výsledkom aspoň trochu spokojná a čo sa týka celkovej opravy, príbeh sa mi páči oveľa viac jak pôvodná verzia (tá bola doslova katastrofa).