𝘕𝘦𝘸 𝘏𝘦𝘳𝘰 - 𝘚𝘶𝘱𝘦𝘳𝘩𝘦𝘳𝘰 (𝘚𝘒) ✓

8. Nezvyčajné dezertné prekvapko

Samozrejme, že som vyhrala. Tony dokázal bojovať len vo svojom obleku, kde bol viacmenej nezraniteľný a keďže bojoval bez neho... No, určite si to viete predstaviť. S úškrnom som vypochodovala z ringu a zamierila k svojej fľaši s vodou, ktorú som si napustila predtým jak sme sa presunuli sem. Tony ma zabíjal pohľadom, pretože som ho porazila aspoň v niečom a navyše, on si vodu nedoniesol.
,,Kedy po teba dôjde Steve?" Odrazu sa spýtal.
,,Netuším." Len som pokrčila plecami a znovu si odpila. ,,Keď som došla, zaujal ma ten tanier s palacinkami a vás dvoch som začala ignorovať." Na tvári sa mi zjavil nevinný úsmev. Za ten čas čo som tu si už všetci zvykli, že zožeriem jedla približne za nákladiak a zvyčajne za desať minút som znova hladná. ,,Čo mi pripomína..." Pozrela som na hodinky na zápästí. ,,Kedy bude olovrant?"
,,Však sme obedovali pred hodinou a pol." Zarazene na mňa pozrel.
,,Však práve načase aby sme si niečo zajedli."
,,Kam to ty dávaš, dievča?" Prezrel si moju útlu postavu a zamračil sa.
,,Rýchlo trávim." Zaškerila som sa a zavrela fľašu. ,,A navyše, mal si už niekedy tréning s Nat?" Nadvihla som obočie.
,,Hm, nespomínam si." Poškrabal sa na zátylku a na to sa zahľadel na svoje spotené tričko. ,,Idem hodiť sprchu. Prosím ťa, nič nezdemoluj."
,,Za koho ma prosím ťa máš?" Akože dotknuto som sa dotkla hrude. Minule keď ma totiž nechal bez dozoru, zmyslela som si, že bude nehorázne vtipné odmontovať jeden schod, takže Tony sa tie posledné tri skotúľal a následne ma takmer zabil papučou. Znie to ako mama, ktorá vás načapá, ako prídete neskoro z diskotéky, nie? A to mám ešte mamu číslo dva, čiže Steva. Tony prevrátil očami a zmizol vo dverách. Chvíľu som na spomínané dvere ešte pozerala a potom som sa rozhodla navštíviť obývačku, kde som sa hodila na gauč. ,,Jarvis, nemáš dáky nápad na nejaký super film?" Spýtala som sa umelej inteligencie.
,,Aký žáner by ste si želala?" Ozval sa mechanický hlas.
,,Čo ja viem...hm..." Zamyslela som sa. ,,Asi niečo dobrodružné. Alebo komédiu? Alebo nech je to úplne odveci." No, moje vysvetľovanie určite stojí za to a keby mal Jarvis normálnu tvár a oči, asi by na mňa teraz nechápavo zazeral.
,,Čo poviete na Návrat do budúcnosti?" Ozvala sa zrazu umelá inteligencia a ja som sa skoro strepala z gauča, z toho jak som sa naplašila.
,,To je ten chlapec čo v tom aute cestoval do minulosti, nie?" Spýtala som sa.
,,Áno, presne tak."
,,Okej, môže byť." Onedlho na to sa zjavil na obrazovke televízora film a ja som si želala už len pukance. Keď prišiel Tony, akurát Marty McFly utekal pred Lýbijcami a jeden z nich práve vyťahoval RPG.
,,Óha, klasika." Tony sa hodil na gauč vedľa mňa vo chvíli, čo Marty skočil v čase.
,,Choď po pukance." Povedala som jeho smerom.
,,Choď si sama." Tony sa zatiaľ uveleboval na gauči.
,,Mne sa nechce."
,,Tak budeš bez pukancov." Pokrčil plecami a ďalej sa díval na film.

Keď film skončil, samozrejme že tie pukance neboli, Tony sa rozhodol, že sa skočíme najesť niekam do reštiky. Zavolal aj Stevovi a ten nám oznámil, že sa pridá, takže sa stretneme tam.

,,Môžem šoférovať?" Spýtala som sa, keď sme vošli do garáže a ja som zbadala množstvo športiakov.
,,Nemáš vodičák. Nie." Zamieril k tmavo červenému Lamborghini a a nastúpil. ,,No nasadaj."
,,Ale ja chcem za volant." Vypadlo zo mňa.
,,Sadneš si pekne na stranu spolujazdca. Švihaj. Tvoj žalúdok počuť až sem." V tú chvíľu sa naozaj ozval znovu, tak som zamračene nasadla aj ja.

Tony ignoroval väčšinu predpisov, prevažne tie čo sa týkali obmedzenia rýchlosti, takže v meste sme boli len za pár minút. Aj keď sme šli neuveriteľne rýchlo, Steve nás už čakal pred dohodnutou reštauráciou. Nebola to nejaká nóbl reštika, bola úplne obyčajná, ktorú by si zo svojho skromného platu vedel dovoliť aj Steve.

Keď Tony zaparkoval na kraj cesty, obaja sme vystúpili a zamierili k hore svalov menom Steve. S tým sme sa pozdravili a vošli dnu. Vnútri to bolo útulné. Steny boli obložené tmavým drevom a všade boli povešané rôzne fotky známych osobností. Sadli sme si do kúta vzadu a nečakali sme dlho, kým k nám nepricupitala čašníčka.

Keď sme, alebo skôr iba ja, spratávali dezert v podobe jablkového koláča dostali sme nečakanú návštevu.
,,Riaditeľ Fury. Čo vy tu robíte?" Spýtal sa Steve. Fury neodpovedal hneď, najskôr si prisadol k Tonymu, ktorý sedel sám, keďže ja som sedela so Stevom.
,,Už trénujete nejaký ten čas a patríte medzi agentov Shieldu prvej úrovne." Povedal mojím smerom a ja som na neho zízala s plnými ústami.
,,Uhm." Zamrmrala som, keďže inak sa to nedalo.
,,Rada sa rozhodla, že by sme ti mali dať nejakú ľahšiu misiu pod dozorom jedného z Avengerov." V tej chvíli, keďže som sa všetko pokúšala rýchlo prehltnúť, som sa začala dusiť. Asi sa mi nejaká omrvinka zasekla v krku. Steve ma pobúchal po chrbáte a ja som konečne prestala kašľať.
,,Vy ma seriózne chcete poslať na misiu?" Akože...som tu predsa len približne mesiac aj pol. A už ma chcete poslať bojovať proti zloduchom? Keby to vedeli rodičia, asi by dostali mŕtvicu." Nadvihla som na neho jedno obočie. Steve aj Tony na neho tiež pozerali zarazene.
,,Áno, chcem ťa poslať na misiu. Nebude to nič zložité. Zajtra sa všetci traja hláste u mňa v kancelárii, tam vás s tým oboznámim viac. Tu je priveľa uší." S týmto sa postavil a odišiel. Zarazene sme na neho hľadeli ako kráča k východu.